Čistota bola hrozba aj nevyhnutnosť. Ako sa v dejinách menil náš vzťah k osobnej hygiene

Traduje sa, že slávny Kráľ Slnko sa kúpal iba dvakrát v dospelom živote. Oba razy na radu lekára, ktorý odporúčal kúpeľ ako prostriedok na zmiernenie bolesti hlavy. A keďže francúzskemu panovníkovi migréna nepoľavila, rozhodol sa už nekúpať.

Ako v knihe Čisté telo: moderná história píše emeritný profesor The University of British Columbia Peter Ward, takýto prístup nebol len rozmarom Ľudovíta XIV., ale odrážal vtedajší všeobecný postoj k osobnej hygiene predovšetkým vyšších vrstiev. Prepych napudrovaných parochní a ťažkých parfumov prerážal neraz nevábny odór, ktorý sa snažili zakryť.

Mimochodom, rozmach umelých parochní súvisel s vysokým výskytom syfilisu. Neliečená choroba okrem iného spôsobovala vypadanie časti vlasov a bola nepríjemným vonkajším znakom, ktorým ste sa nechceli príliš chváliť.

A slovné spojenie „prať špinavú bielizeň na verejnosti“ môže mať pôvod tiež v tomto období. Pretože práve spodné oblečenie, teda to, ktoré bolo v priamom kontakte s telom, bolo často jedinou „súčiastkou“, ktorá prechádzala očistou.

„Všeobecný názor bol, že biele ľanové odevy nosené pod vrchným oblečením absorbujú telesné nečistoty a čistia tak pokožku,“ vysvetľuje v knihe Ward.

Voda ako nepriateľ

V časoch morových epidémií, ktoré sa Európou pre...