Vojna Severu proti Juhu sa začala 12. apríla 1861 južanským útokom na pevnosť Fort Sumter pri Charlestone. Niektorí autori považujú boj Yankeeov zo Severu a rebelov z Juhu, či modrokabátnikov a vojakov v šedom, za prvý moderný konflikt v dejinách.
Je to pomerne zjednodušený pohľad. Avšak zoznam technických noviniek použitých počas zápasu Únie a Konfederácie je naozaj dlhý, ba čo viac, nanajvýš rôznorodý.
Uplatnenie našli na zemi, na vode, a čo je azda najfascinujúcejšie – pod vodou i vo vzduchu! Slúžili na zabíjanie, ale aj na záchranu ľudských životov, mali zvrátiť priebeh bitiek a priniesť dôležité víťazstvá.
Začnime teda skutočným symbolom bratovražednej vojny z rokov 1861 až 1865, železnicou.
Zbrane na koľajniciach
Počas americkej občianskej vojny prebiehal presun vojakov i zbraní do veľkej miery práve po koľajniciach. Industriálny Sever mal výhodu, jeho železničná sieť bola oveľa hustejšia. Konfederačné železnice boli redšie, navyše ich úseky mali rôzne rozchody, pred vojnou slúžili predovšetkým na prepravu bavlny z plantáží do prístavov.
Čísla hovoria za všetko, počas vojny dosiahla dĺžka tratí na Severe viac než 35 000 km, Južania sa museli uspokojiť s viac než 13 000 km položených koľajníc. Ako ešte zásadnejší problém sa ukázalo technické zabezpečenie. Kým fabriky na Severe mohli priam chrliť nové lokomotívy, Konfederácia si takúto produkciu zabezpečiť nemohla, jej stroje boli stále opotrebovanejšie a poruchovejšie.
Po koľajniciach vojaci premiestňovali i ťažké zbrane, ako 13-palcový mažiar „Diktátor“ určený na obliehanie, trate uľahčovali prísun streliva a zásob. Unionistická armáda tak postavila niekoľko nových tratí počas obliehania Petersburgu v samom závere občianskej vojny.
Severania používali i obrnený vlak, uplatnenie našiel pri opravách tratí zničených južanskými záškodníkmi, vojaci v ňom nachádzali útočisko pred prepadmi konfederačnej kavalérie.
Pokrok v zdravotníctve
Mnohé bitky medzi vojakmi Únie a Konfederácie pripomínali skutočné jatky – napríklad Gettysburg, boje pri tomto pennsylvánskom mestečku si za tri dni v júli 1863 vyžiadali najmenej 46 000 padlých, ranených či zajatých vojakov. Po stretnutí pri Antietame v Marylande, najkrvavejšej jednodňovej bitke celej vojny, sa straty počítali na viac než 23 000 mužov.
I tak však najčastejšou príčinou smrti vojaka Severu či Juhu bola choroba – k tým najrozšírenejším s fatálnymi následkami patrili dyzentéria, týfus, zápal pľúc, tuberkulóza a kiahne.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.