Všetko sa začalo 12. augusta 1819, keď z veľrybárskeho prístavu Nantucket na východnom pobreží USA vyplával na more 26 metrov dlhý trojsťažník Essex. Kapitánom lode bol vtedy iba 29-ročný George Pollard a prvým dôstojníkom 23-ročný Owen Chase. Okrem nich tvorilo posádku lode 19 mužov.
Cieľom plavby Essexu bol lov veľrýb, ktorých tuk bol zdrojom pre výrobu oleja, používaného na svietenie, ako palivo a mazací prostriedok.
Strata člna
Loď prenasledovala od začiatku plavby smola. Krátko po opustení prístavu sa dostala do búrky, v ktorej sa skoro prevrátila. Po oboplávaní mysu Horn sa dostala do južnej časti Tichého oceánu. Tu pri pokuse o harpúnovanie veľryby čln prvého dôstojníka zasiahol úder chvosta prenasledovanej veľryby a úplne ho zničil. Essex mal pôvodne štyri člny, strata jedného z nich sa neskôr ukázala ako osudová.
Essex ďalej pokračoval v plavbe a vyhľadávaní veľrýb. Dvadsiateho novembra 1820, 510 námorných míľ od ostrovov Galapágy a len 40 míľ od rovníka, dosiahli svoj cieľ, o 8.00 zaregistrovala posádka niekoľko vystrekujúcich gejzírov vody, čo signalizovalo prítomnosť skupiny veľrýb.
Na vodu rýchlo spustili člny a námorníci plní eufórie sa pustili do prenasledovania veľrýb. Jedna z nich poškodila čln Owena Chasea, vrátil sa teda na Essex. Počas opravy člna spozorovala posádka v blízkosti Essexu veľkého vorvaňa tuponosého.
A vtedy sa to stalo. Rýchlosť vorvaňa blížiaceho sa k Essexu sa neustále zvyšovala a bičujúc vodu 6 metrov širokou chvostovou plutvou narazil svojou neforemnou hlavou do ľavoboku lode.
Zúriaci vorvaň
„Veľryba bola ako zmyslov zbavená, zúrivá a posadnutá pomstou,“ opísal neskôr jeden z preživších, prvý dôstojník Owen Chase. Silný úder zhodil všetkých mužov na palube. Vorvaň zatiaľ podplával Essex a chystal sa na ďalší úder.
„Bol to obro...
Zostáva vám 85% na dočítanie.