V pološere rozľahlej baziliky kľačí pred oltárom urastený muž. Je natoľko zabratý do modlitieb, že nevníma, čo sa deje okolo neho. Nezaregistruje teda, že k nemu práve ktosi pristúpil a s vystretými rukami sa nad neho nahol. Precitne, až keď zacíti, že má niečo položené na hlave.
Ten ktosi je pápež Lev III. a to niečo je diadém. Vzápätí sa útrobami svätostánku začne rozliehať nadšené volanie: „Sláva vznešenému Karolovi, z Božej milosti korunovanému rímskemu cisárovi, ochrancovi mieru!“
Približne takto vraj vyzeral akt korunovácie, ktorého dejiskom sa 25. decembra roku 800 stal Chrám svätého Petra. Pre Rimanov má viac než iba symbolický význam. „Renovatio imperii Romanorum,“ volajú. Obnova Rímskej ríše.
Mužom, ktorý má po viac než troch storočiach na západe vzkriesiť niekdajšie veľké impérium a prinavrátiť mu slávu, je franský kráľ Karol. Je to síce v ich očiach barbar zo severu, ale momentálne tiež najmocnejší muž na kontinente.
Zdieľa však aj on toto všeobecné nadšenie? Franský dvorský učenec a panovníkov životopisec Einhard sa bude snažiť všetkých presvedčiť, že nie. Karola podľa neho korunovácia prekvapila. A nielen to.
„Keď získal cisársky titul, bol nahnevaný a povedal, že keby vedel o pápežovom pláne, napriek veľkému sviatku by do chrámu neprišiel,“ napíše neskôr v diele Vita Karoli Magni (Život Karola Veľkého).
Prekvapený? Nahnevaný? Prinajmenšom zvláštna reakcia muža, ktorý prakticky celý doterajší život zasvätil tomu, aby čo najviac rozšíril svoju ríšu a získal čo najväčší vplyv. Už počas života si vyslúžil prívlastok Veľký a titul rímskeho cisára jeho mocenské postavenie ešte viac zvýraznil. V čom bol teda problém?
O moc sa delil len krátko
Karol Veľký bol naozaj veľký muž. A nielen činmi. Svojich súčasníkov výrazne prevyšoval aj vzrastom. Pred siedmimi rokmi zverejnil švajčiarsky paleopatológ Frank Rühli výsledky výskumu panovníkových kostrových pozostatkov, odobratých z relikviára umiestneného v katedrále v Aachene.
Pri ich analýze dospel k záveru, že prvý cisár stredoveku meral asi 184 centimetrov. Pri priemernej výške vtedajších ľudí teda skutočne pôsobil ako obor. Len pre zaujímavosť, ak by sme to prepočítali na dnešné miery, bol by vysoký asi 195 centimetrov.
Na svet prišiel v apríli roku 747 alebo 748. Vládnucou dynastiou boli v tom čase vo Franskej ríši Merovejci, Karol k nej však nepatril. Pochádzal z majordómskeho rodu, ktorého príslušníci sa však významne zapísali do dejín.
Jeho dedo Karol Martel sa preslávil v roku 732 v bitke pri Tours a Poitiers, kde zastavil moslimskú inváziu do Európy. Otec Pipin III. Krátky zase niekoľkými víťaznými bitkami na ochranu pápeža založil spojenectvo svetskej a duchovnej moci, ktoré poznačilo celý stredovek. Jeho moc a vplyv vzrástli a s titulom majordóma sa už neuspokojoval. V roku 751 sa vyhlásil za franského kráľa, čo o tri roky neskôr jeho korunováciou potvrdil aj pápež. Štefan II. však nekorunoval iba Pipina, ale aj jeho dvoch synov – staršieho Karola a mladšieho Karlomana....
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.