Nad hradom v Doveri sa vznáša obrovský balón. Veľmi neochotne stúpa k oblohe a dvaja muži v jeho gondole robia všetko pre to, aby neklesli späť na zem. Vyhadzujú von zbytočnú záťaž, až konečne po niekoľkých minútach naberajú potrebnú výšku a mieria nad more.
V to januárové popoludnie roku 1785, keď sa Jean-Pierre Blanchard a John Jeffries s balónom pomaly vzďaľujú od Anglicka smerom na východ, asi málokto z divákov, sledujúcich z pobrežia ich počínanie, verí, že sa tým dvom podarí dosiahnuť, čo si zaumienili. Chcú totiž preletieť do Francúzska a ako prví prekonať vzdušnou cestou Lamanšský prieliv.
Francúzsko v tom čase už rok zažíva doslova balónomániu. Zachvátila ho krátko po tom, ako sa v novembri 1783 vo vynáleze bratov Montgolfierovcov prvýkrát voľne vzniesli do vzduchu Jean-François Pilâtre de Rozier a Francois d´Arlandes a dokázali tak, že let balónom je pre človeka bezpečný.
Odvážlivcov, ktorí túžia v teplovzdušných alebo vo vodíkom plnených balónoch brázdiť oblohu, pribúda. Niektorí sa aerostaty pokúšajú zdokonaľovať, ďalší sa v nich snažia vyletieť čo najvyššie alebo doletieť čo najďalej, iných zase vzduchoplavba jednoducho fascinuje. Jedným z nich je aj Jean-Pierre Blanchard.
Lietanie ho zaujíma od mladosti a už v roku 1781 sa snaží zostrojiť ornitoptéru – lietajúci stroj, ktorý majú vo vzduchu udržať veľké krídla, pohybujúce sa ako vtáčie. Samozrejme, nefunguje to a možno by sa Blanchard touto slepou uličkou uberal naďalej, nebyť prvých úspešných letov balónov. Obracia teda svoju pozornosť na ne a v marci 1784 sa vydáva na svoj prvý let. V balóne naplnenom vodíkom vzlieta z parížskych Marsových polí, preletí ponad Seinu a pristáva v Sévres.
Ambicióznemu tridsiatnikovi je však jasné, že vo Francúzsku si už lietaním ťažko vydobyje slávu. Zamieri teda do cudziny a v októbri sa už vznáša nad Londýnom.
V Anglicku dostáva aj nápad, že by sa mohol pokúsiť prekonať vzdušnou cestou Lamanšský prieliv, čo doteraz ešte nikto neurobil. Lenže to má háčik. Na taký let potrebuje oveľa väčší balón a na jeho stavbu nemá peniaze.
Osud je však k nemu milostivý a do cesty mu privádza amerického lekára a meteorológa Johna Jeffriesa, ktorý je ochotný potrebné financie poskytnúť. Má však podmienku – cez La Manche poletí spolu s ním. Blanchard súhlasí.
Odvaha ani odhodlanie im nechýbajú, na konci roka už majú pripravený balón s priemerom 24 metrov, pod ktorým na lanách visí gondola v tvare loďky. Čo však nedokážu ovplyvniť, je počasie. Niekoľko dní musia čakať na vhodné podmienky.
Dočkajú sa ich napokon až 7. januára 1785. V ten deň ráno začnú Blanchard s Jeffriesom napĺňať balón vodíkom a okolo poludnia už nič nebráni tomu, aby sa pokúsili o historický let. Teda aspoň si to myslia. Po tom, ako nastúpia do gondoly a chcú sa odpútať od zeme, však zisťujú, že sú preťažení. Zbavujú sa teda zbytočností, ktoré na palubu predtým naložili, a krátko po 13. hodine sa im konečne podarí vzlietnuť.
Po niekoľkých desiatkach minút letu, už nad prielivom, sa však opäť objavujú problémy. Balón stráca výšku. Vyhadzujú teda ďalšiu záťaž, okrem iného aj veslá a kormidlo, ktorými chceli balón riadiť a poháňať dopredu, čo však vôbec nefungovalo. Znovu to však pomáha iba na chvíľu, a tak postupne vo vode končia prístroje na meteorologické merania i ďalšie vybavenie a nakoniec letia dolu z gondoly aj časti oblečenia oboch vzduchoplavcov.
Ich pokus o prelet Lamanšského prielivu je však napokon predsa len úspešný. Po dvoch hodinách a 25 minútach plavby po oblohe pristávajú Blanchard a Jeffries so svojím balónom pri dedinke Guînes neďaleko Calais. Z gondoly síce obaja vystupujú oblečení iba v spodnej bielizni, to však nikomu neprekáža. Ľudia ich vítajú s ováciami ako hrdinov.
Nasledujú ďalšie ocenenia. Mesto Calais udeľuje Blanchardovi čestné občianstvo a kráľ Ľudovít XVI. ho odmeňuje doživotnou rentou. V ďalších rokoch si potom Francúz, ovenčený historickým prvenstvom, užíva slávu a cestuje po Európe. V Nemecku, Belgicku, Holandsku, Poľsku, Rakúsku či v Čechách predvádza exhibičné lety balónom a necháva si za to slušne platiť. V januári 1793 je prvým človekom, ktorý vzlietne aj nad severoamerickým kontinentom.
Vášeň pre balóny sa nakoniec Blanchardovi stane osudnou. Počas 66. letu ho vo februári 1808 neďaleko Haagu postihne cievna mozgová príhoda a približne z dvadsaťmetrovej výšky spadne na zem. Prevezú ho do Paríža, kde v marci nasledujúceho roka napokon vydýchne naposledy.