Manifest komunistickej strany vznikol 21. februára 1848 v Londýne na základe žiadosti Zväzu komunistov ako prvý vedecký program medzinárodného robotníckeho hnutia. Autormi 23-stranovej brožúry boli nemeckí filozofi Karl Marx a Friedrich Engels.
V manifeste, ktorý začína známou vetou "Európou obchádza strašidlo - strašidlo komunizmu", ani nie tridsaťroční nemeckí filozofi vyzvali na násilné zvrhnutie kapitalizmu robotníckou triedou, nastolenie beztriednej spoločnosti (komunizmu) či zrušenie súkromného vlastníctva.
Autori zaujali najmä svojou radikálnosťou a ich - pre niekoho lákavé - recepty na vyriešenie hlavných neduhov sveta zaujali viac a viac ľudí.
Manifest, ktorý je rozdelený do štyroch častí, je plný radikálnych výziev: "zánik buržoázie i víťazstvo proletariátu sú nevyhnutné", "najbližší cieľ komunistov je zvrhnutie panstva buržoázie, vydobytie politickej moci proletariátom", "komunisti môžu zhrnúť svoju teóriu do jedinej vety: zrušenie súkromného vlastníctva", "komunistická revolúcia je najradikálnejší rozchodom s tradičnými vlastníckymi vzťahmi", "zanikne buržoázna rodina", "všetky výrobné nástroje sa sústredia v rukách štátu" či "pozemkový majetok sa vyvlastní".
Manifest končí známym zvolaním: "Komunisti vyhlasujú otvorene, že ich ciele možno dosiahnuť len násilným zvrhnutím celého doterajšieho spoločenského poriadku. Nech sa panujúce triedy trasú pred komunistickou revolúciou! Proletári v nej nemajú čo stratiť, leda svoje okovy. Dobyť môžu celý svet. Proletári všetkých krajín, spojte sa! "
Na rozdiel od mnohých iných politických traktátov sa tento ujal aj v praxi. Prvýkrát po takmer 70 rokoch od vydania manifestu pri boľševickej revolúcii v Rusku v roku 1917 a potom po druhej svetovej vojne, kedy začali vznikať po celom svete ďalšie režimy založené na podobnej teórii, ktorú vo svojom manifeste predostreli Marx s Engelsom. Marx napokon napísal: "Filozofi svet až doteraz len rôzne vykladali, ide o to zmeniť ho!"
