Nebol iba schopným vojvodcom. Dokázal spútať dovtedy divé počínanie mongolských kočovníkov prísnymi nariadeniami. Vydal zákonník nazvaný Jasa, ktorého text dal vyryť do železných dosiek, aby vydržal „na večné časy“.
Napokon sa z neho zachovala iba časť, podľa toho ale vieme, že Džingischán napríklad zakázal svojim bojovníkom unášať ženy, snažil sa obmedziť ich náklonnosť k alkoholu a povolil im opiť sa iba trikrát za mesiac. Cudzoložstvo či neposkytnutie pomoci spolubojovníkovi počas bitky trestal smrťou. Rovnaký trest stihol každého, kto ukradol v rámci jeho ríše cudzí predmet alebo zviera. Vytvoril dokonca akúsi sieť zberných miest, kam musel nálezca odovzdať všetko, čo našiel.
Aby sa Džingischánovým bojovníkom pri výbojoch jednoduchšie prekonávali stovky a tisíce kilometrov, putovali takpovediac naľahko. Ich výbava podľa historika a etnografa Jacka Weatherforda obsahovala, okrem luku, iba kresacie kamene, ktorými zakladali oheň, kožené čutory na vodu a na mlieko, zväzok ostrých hrotov na šípy, laso na chytanie zvierat alebo zajatcov, ihly na opravu oblečenia, nôž, sekeru a kožený vak, v ktorom to všetko bolo zabalené.
Ani sám Džingischán, napriek svojej veľkej moci, nikdy nedisponoval veľkým majetkom. Akademici naopak uvádzajú, že obrovský vplyv a rešpekt medzi svojimi ľuďmi si získal najmä vďaka štedrosti a v...
Zostáva vám 85% na dočítanie.