Muž spomína v básni na prechádzku, na ktorej s milovanou ženou naďabili na mŕtve zviera. Prihovára sa jej: „Aj vy sa raz budete podobať tejto zdochline,/ tomuto zhnitému zápachu,/ hviezda moja, anjelská vášeň moja.“ Francúzska spoločnosť nebola v júni roku 1857 pripravená na takúto veršovú odvážnosť – na zbierku Charlesa Baudelaira Kvety zla.
Jej prvé vydanie sprevádzal obrovský rozruch vo vtedajšom morálne usporiadanom druhom cisárstve Napoleona III. Slová z básnikovho pera vyústili do škandálu národného rozmeru a súdneho procesu. Tento súbor pritom položil základný kameň modernej poézie a je dodnes považovaný za jedno z najdôležitejších diel svetovej literatúry.
Škaredosť je pekná
Dôvod chaosu bol jednoduchý: dielo bolo údajne amorálne. Baudelairova kniha sa totiž sústreďuje na odvrátenú stránku krásy. K nej sa estét dostáva prostredníctvom výrazov a metafor, ktoré môžu u čitateľov vyvolávať nevôľu, pohoršenie, ba miestami i hnus, odpor. Kvety zla sú akýmsi zápisníkom utrpenia, bolesti a skonu. „Baudelaire mal až architektonický prístup k svojmu dielu. Jednotlivé básne nezaraďoval chronologicky, ale tak, aby sa schyľovali k jasnému cieľu, k smrti,“ vysvetľuje Jacques Dupont, profesor francúzskej literatúry na univerzite vo Versailles. Názvy skladieb tomu aj zodpovedajú: Zdochlina, Záhuba, Jed... Píše sa v nich o smilstve, drogách, mŕtvolách, neprítomnosti nádeje či smrti.
Prvé reakcie v tlači boli ostré. V denníku Le Figaro Gustave Bourdin neľútostne kritizoval „absenciu morálnosti“ zbierky. „Táto kniha je lazaret otvorený pre všetky slabomyseľnosti ľudskej duše, pre všetky hniloby srdca. Keby to aspoň bolo tak, že ich lieči. No sú neliečiteľné,“ napísal kritik pár týždňov po začiatku predaja knižky. Preňho už niet pochýb: Baudelaire bol duševne chorý. Prečo by inak do nemoty písal o javoch, ktoré „dobrí ľudia“ vedome ignorovali, vyháňali zo svojich životov?
Pozitívnych reakcií bolo žalostne málo. Takmer všetci sa nenávidenému umelcovi obracali chrbtom. Jedni z najznámejších kritikov doby, bratia Goncourtovci, videli v Kvetoch zla iba „háby toho, ktorého hlavu sa chystajú sťať gilotínou“, jeho „márnomyseľný rečnícky prednes“. Émile Zola predpovedal, že o sto rokov už...
Zostáva vám 85% na dočítanie.