Polovica januára 2002. Vrchní soud v Prahe oznamuje, že zrušil rozsudok súdu nižšej inštancie z júna 2001 kvôli tomu, že trestný čin, ktorým sa zaoberal, bol premlčaný.
„Je to moje absolútne víťazstvo,“ vyhlasuje sebavedome v tom čase 85-ročný dôchodca v pepitovom klobúčiku. „Trvám na absolútnej nevine,“ dodáva do hŕstky mikrofónov. A má pravdu. On je skutočným víťazom všetkých procesov, na ktorých sa zúčastnil.
Ak by ste ho stretli niekde v parku na lavičke, pravdepodobne by jeho krehká postava vo vás vzbudila dojatie až súcit. A pri rozhovore by vás prekvapila bystrá myseľ. Tento muž však prežil pohnutý život. Zažil si dosť ústrkov a niekoľkokrát sa ocitol na pokraji smrti.
Tieto skúsenosti v ňom však nevzbudili empatiu či neodštartovali premýšľanie o spravodlivosti. Pretože tú si vykladal po svojom. A, žiaľ, svoje predstavy vnútil mnohým naokolo. Väčšine nasilu a neraz s fatálnymi následkami. Aj preto, keď o desať rokov neskôr naposledy zavrel oči, jeho odchod sprevádzala horká pachuť. História však už býva taká.
Výbušný mladík
Keď sa 20. marca 1916 do rodiny židovského advokáta narodil dva roky po dcére syn, svet sa práve zmietal uprostred prvej svetovej vojny. Malý „Karči“ sa ocitol v zaujímavej situácii. Užhorod, kde vyrastal, bol v tom čase súčasťou Rakúsko-Uhorska, no v priebehu prvej polovice 20. storočia sa až päťkrát ocitne v inom štáte.
Všetky dejinné zvraty tohto nepokojného obdobia sa na meste a jeho obyvateľoch dramaticky podpísali. Vaš v ňom absolvoval osemročné gymnázium a už ako 17-ročný vstúpil do Komunistickej strany Československa a súčasne sa stal tajomníkom Hnutia priateľov Sovietskeho zväzu. Náklonnosť k novému hegemónovi východnej Európy mu poznačí život a nevychladne ani počas náročných období.
Ako sám hovorí v dokumentárnom filme Pavla Palečka Vrahom z povolania – utrpenie sudcu Karla Vaša, už na gymnáziu bol politicky aktívnym a dnešným slovníkom problematickým tínedžerom: „Robil som anarchistu. Otec politicky nepremýšľal, matka vôbec, tá bola doma. Mal som sestru, bola o dva roky staršia. Po meštiansky vychované dievča, ktoré zaujímali idiotské veci: variť, hrať na klavíri, čo je móda a také tie veci.“
Môžeme sa len domnievať, že doma pre svoje aktivity veľa pochopenia nenašiel. Napokon, ktorého rodiča by potešilo, keby jeho dieťa strávilo už v mladom veku 14 dní vo väzení za to, že sa podieľalo na demolácii zariadenia tlačiarne?
Ako v dokumente naznačuje vojenský historik František Hanzlík, otca považoval za „buržoázny živel“ a nepomohol mu ani v čase, keď bol ťažko chorý....
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.