„Nikdy odo mňa neodvrátil zrak. Stále sa na mňa uprene pozeral. Bol prvým človekom, ktorý o mňa prejavil skutočný záujem a naozaj ma počúval. Zakaždým, keď som prestala, aby som sa nadýchla, otázkou ‚A?‘ ma povzbudzoval, aby som pokračovala. Dvakrát mi ruku zobral do svojich. Tento zdroj potravy pre moju dušu nikdy, ani po 70 rokoch, nevyschol.“
Takto Sigmundovi Freudovi vzdala hold jeho údajne posledná pacientka, v tom čase 88-ročná sochárka Margarethe Walter v interview pre nemecký týždenník Die Zeit.
V jeho ambulancii sa ocitla vďaka praktickému lekárovi, ktorý sa domnieval, že mladučká dcéra chladného a arogantného priemyselníka netrpí iba bronchitídou, ale je aj veľmi nešťastná. Štyridsaťpäť minút, ktoré s 80-ročným psychiatrom strávila, jej navždy zmenili život.
„Tento krehký muž plný životnej energie a dobroty“ ju povzbudil natoľko, že sa vzoprela svojmu otcovi a začala študovať sochárstvo. Sigmunda Freuda už nikdy potom nestretla. Pre svoje židovské vierovyznanie musel utiecť z rodnej krajiny a o rok neskôr zomrel v emigrácii v Londýne.
Reflektory pod spodničkami
Odvalil kameň. A spod neho začali vyliezať chrobáky. Týmito slovami opisuje revolučný čin Sigmunda Freuda psychológ Ľudovít Beleš. Kameňom bolo presvedčenie, že ľudská duša je totožná s vedomým ja. A chrobákmi zas boli rokmi nahromadené vytesnené krivdy a potlačené túžby, ktoré ako neviditeľní bábkoherci ťahajú za nitky našich zdanlivo racionálnych pohnútok.
„Jednoducho povedané, dokázal existenciu konkrétnych nevedomých impulzov, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú všetko, čo človek robí,“ objasňuje expert na Freuda Jiří Adamec.
Za domov impulzov označil nevedomie: dovtedy neobjavenú súčasť ľudskej psychiky, v ktorej sa (minimálne) od narodenia ukladajú všetky naše spomienky, zážitky... i traumy. A meštiaci z prelomu 19. a 20. storočia ho za tento objav takmer ukameňovali.
Zvlášť potom, čo namieril svoje vedecké reflektory na ich prudérne naškrobené spodničky a bez zábran vyhlásil, že hybná páka nášho duševného života má korene priamo pod nimi. Svoju bádateľskú
pozornosť obrátil na to, o čom sa v tom čase kŕčovito mlčalo aj v najosvietenejšej elite spoločnosti: ľudskú sexualitu. Presnejšie povedané, na potlačené sexuálne túžby, skryto „šarapatiace“ v našom nevedomí.
Kde sa vo Freudovi táto odvaha vzala a čo...
Zostáva vám 85% na dočítanie.