Smerovanie nálady, ja len to vidím vo všetkom. To hľadám vo farbách, ako aj v líniách, v kvalite vzduchu, ako aj vo vôni rastlín, v pôsobení vyčerpávajúceho tepla, ako aj zimy.
Ladislav Mednyánszky patril k maliarom, ktorí hľadali – a nachádzali – dokonalú krásu v tom najpominuteľnejšom: v čerešni tesne pred rozpukom, v mrakov a tieňoch pred búrkou. Jeho denníky z frontov prvej svetovej vojny okrem opisov bojov obsahuje aj takéto zápisky: „Pozdĺž doliny bolo vidno biele domy a veže dvoch dedín pomedzi oranžové, červené a zelené koruny stromov. Dlho sme pozorovali tento ohromujúco nádherný a úžasný obraz.“
Mal však aj svoju živelnú stránku: na plátno často nanášal hrdzavo-červenú farbou zrazenej krvi, ktorá podľa slov kurátorky Zsófi e Kiss-Szemán „vyvoláva pocit pudovosti a agresivity, vášní, ktorými sa umelec zaoberal v rámci teórie farieb a s ktorými sa ustavične vyrovnával vo svojom živote i diele.“ Niektorí dokonca tvrdia, že každá farba jeho obrazu značila rôznu intenzitu sexuálneho zážitku, o ktorých si viedol detailné denníkové záznamy. Isté je jedno.
Bez nasledovania svojich najhlbších vášní by život tohto nadaného muža vyzeral inak.
Z Beckova do Paríža
Ladislaus Josephus Balthazar Eustachius von Mednyánszky sa narodil 23. apríla 1852 v Beckove do rodiny baróna. Na svet prišiel predčasne, čo sa podpísalo pod jeho celoživotnú chorľavosť. Odmietal ju však brať na vedomie a fyzické útrapy notoricky podceňoval.
Režisér Vladimír Štric, ktorý o Mednyánszkom nakrútil dokument, pre denník SME poznamenal: „Keď povedal, že ho pobolieva hlava, mal neznesiteľné bolesti, a keď sa sťažoval, že mu je trošku zima, bol už zrejme na pokraji zamrznutia.“ Vlastné utrpenie preňho bolo podľa Štrica najmä odrazovým mostíkom k úvahám nad tým všeobecným, ľudským: a vyrovnať sa s ním mu pomáhal aj budhizmus.
Zsófi a Kiss-Szemán ho opisuje ako mimoriadne komplikovanú osobnosť – citlivú, chápavú a sociálne založenú, a zároveň sarkastickú a cynickú. „Celý život ho priťahovali katastrofy, či už spoločenské alebo prírodné. Na jednej strane ho fascinovala veľkoleposť a sila prírodných živlov, na strane druhej mal hlboký súcit s trpiacimi.“ Dokonca vraj rád chodieval – a vždy pešo – na miesta, kde mohol vidieť stopy po povodniach a zemetraseniach. A práve v umení mohol dať priechod obom svojim polohám....
Zostáva vám 85% na dočítanie.