StoryEditor

Sloboda bola pre Zoru Jesenskú na prvom mieste, komunisti chceli jej meno vymazať z dejín

13.05.2019, 10:25
Najprv titul zaslúžilej umelkyne a potom bitka obuškom. Aj tak by sa dal v skratke opísať vývin, ktorým prešiel vzťah socialistického režimu k Zore Jesenskej. No ona sa nedala zastrašiť. Tak ako sa nezľakla klebiet, keď sa po štyridsiatke zaľúbila do mladšieho muža. Povesť a kariéru si totiž cenila menej než právo na vlastný názor a slobodné činy.

Bratislava, rok 1960. Totalitným režimom drvené Československo dýcha o máličko ľahšie. Prezident Antonín Novotný pred pár dňami udelil rozsiahlu amnestiu a na slobodu sa vďaka nej dostal aj dlho väznený Gustáv Husák. Strach ľudí však pretrváva a takmer nikto sa neodvažuje ukázať s ním na verejnosti. O to väčšiu pozornosť vzbudí, keď ho Bratislavčania zazrú na terase kaviarne hotela Carlton. V spoločnosti známeho manželského páru – Zory Jesenskej a Jána Roznera.

O čo viac Husák ich solidaritu a odvahu oceňuje v prvých dňoch na slobode, o to menej sú mu po chuti o osem rokov neskôr. Opäť rozbieha prerušenú komunistickú kariéru a správne vytuší, že títo nonkonformní ľudia mu v nej nijako nepomôžu, skôr naopak. A tak – ako v autobiografickom románe Sedem dní do pohrebu píše Ján Rozner – na jar ich Husák prestane na ulici zdraviť a v lete sa odmietne zúčastniť na televíznej diskusii, ak v nej bude sedieť Jesenská.

„Nejako ho predsa prehovorili, ale keď sa účastníci diskusie rozchádzali, už si nikto netrúfal prihovoriť sa žene alebo ju odprevadiť k zastávke električky, keď tento muž budúcnosti mal niečo proti nej. Preto sa jej neskôr neprihovorili ani mnohí iní.“

Ak by sa človek o osobnosti Zory Jesenskej a dobe, ktorú žila, nedozvedel nič viac, týchto pár udalostí by stačilo na stelesnenie esencie ich oboch. No bola by to škoda, lebo príbeh jej života bol pozoruhodný z viacerých hľadísk.

Jesenský aj Jessenius

„Zamyslený, dištancovaný, trocha plachý.“ Tak opisoval Ján Rozner typický výraz svojej manželky. Prvá dáma nášho umeleckého prekladu, nepochybne najmä hĺbavá introvertka, však skrývala aj iné tváre. Nadanej rečníčky, bojovníčky za spravodlivosť či práva žien, ale aj vášnivej obhajkyne vlastných, vždy brilantne formulovaných názorov a postojov. Na preklad, na literatúru, na umenie, na politiku...

​Zora Jesenská to mala tak trochu v génoch. Pochádzala z významného rodu, jej strýkom bol Janko Jesenský, vzdialeným predkom lekár Ján Jessenius  (ku ktorému sa mimochodom hlásil aj otec známej Kafkovej priateľky Mileny Jesenskej, čo naznačuje vzdialenú príbuznosť dvoch výrazných ženských osobností) a v martinskom dome Jesenskej rodičov si podávali kľučky najväčší umelci a intelektuáli tej doby. K hlavným hodnotám rodiny pat...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
01 - Modified: 2024-11-11 11:30:00 - Feat.: - Title: Reformátor, ktorého zvalcovali tanky. Ekonóm Ota Šik odkrýval krutú pravdu, verejnosť ju prijímala, Moskva nie 02 - Modified: 2024-11-09 09:10:00 - Feat.: - Title: Otec červeného teroru. Bezcitný Lenin adoroval násilie, masové popravy nariaďoval bez výčitiek svedomia 03 - Modified: 2024-11-07 12:54:04 - Feat.: - Title: Puč, ktorý bol predzvesťou katastrofy. Boľševikov bola v Rusku iba hŕstka, no podarilo sa im uchopiť moc 04 - Modified: 2024-11-06 12:21:09 - Feat.: - Title: Formovali Spojené štáty i svetovú politiku: Americkí prezidenti, ktorí sa významne zapísali do dejín 05 - Modified: 2024-11-02 09:05:00 - Feat.: - Title: Prvým románom vyvolal škandál a komunisti spozorneli. Josef Škvorecký literatúrou naprával aj povesť manželky
menuLevel = 2, menuRoute = history/profily, menuAlias = profily, menuRouteLevel0 = history, homepage = false
13. november 2024 02:06