Dodnes je najmladším zvoleným prezidentom Spojených štátov amerických (stal sa ním ako 42-ročný), jeho tvár je vytesaná aj do pamätníka v skalnom masíve Mount Rushmore. Získal tiež Nobelovu cenu za mier a známym sa stalo jeho heslo „rozprávaj jemne, ale maj vždy pripravenú veľkú palicu“.
Dvadsiaty šiesty prezident USA z rokov 1901 až 1909 Theodore Roosevelt stál na začiatku 20. storočia na začiatku éry americkej hegemónie vo svete a mnohí odborníci ho zaraďujú medzi piatich najlepších amerických prezidentov. Republikán Roosevelt, ktorý zomrel pred sto rokmi, navyše obohatil americký slovník o medvedíka Teddyho.
Do najvyššieho amerického úradu sa dostal z funkcie viceprezidenta v roku 1901, po zavraždenom prezidentovi Williamovi McKinleym. Medzi Američanmi bol veľmi obľúbený a na domácej politickej scéne sa preslávil najmä ako reformátor.
Razantne sa zasadil napríklad o regulačné zákony proti firemným monopolom. Naštartoval viacero antitrustových procesov, navrhol vytvorenie inštitúcie, ktorá sa mala zaoberať machináciami vo veľkom priemysle a volal po potrestaní aktérov takýchto prípadov. Keď začali jemu, ale aj kongresmanom a senátorom, ktorí ho v tomto boji podporovali, chodiť od priemyselných magnátov výhražné listy, prípadne keď sa ich pokúšali korumpovať, informoval o tom novinárov. A tým nebolo viac treba. Začali sa venovať odhaľovaniu škandálov, pátrali po prepojeniach jednotlivých firiem a zákulisí ich biznisu.
Theodore Roosevelt sa angažoval aj v otázke ochrany životného prostredia. Kým jeho predchodcovia vyčlenili na rezervácie a prírodné parky 18,8 miliónov hektárov lesnej plochy, on ju rozšíril na 59,2 miliónov hektárov a systematicky tiež dbal na prevenciu pred lesnými požiarmi a na zalesňovanie.
V republikánskej strane reprezentoval reformný prúd. Veril v nutnosť regulačných funkcií štátu a sám sa považoval viac za pokrokára než za konzervatívca. Niektoré jeho opatrenia preto dodnes schvaľujú skôr priaznivci demokratov.
Za Roosevelta sa Spojené štáty začali prvýkrát výrazne angažovať aj v európskych záležitostiach, do prenájmu získali „na večné časy“ (nakoniec to bolo do roku 1999) pás územia od Panamy, kde potom vybudovali známy prieplav a od Kuby si prenajali na neurčitý čas Guantánamo, kde postavili vojenskú základňu a neskôr aj väznicu.
K jeho renomé prispelo aj to, že bol za svoju úlohu pri sprostredkovaní mierových rozhovorov medzi Ruskom a Japonskom po vojne z rokov 1904 až 1905 poctený v roku 1906 ako prvý Američan a tiež ako prvý svetový štátnik vôbec Nobelovou cenou za mier. V roku 1908 odmietol druhýkrát kandidovať na najvyšší post, hoci voľby v roku 1904 vyhral s rekordným náskokom.
Po skončení svojho funkčného obdobia v Bielom dome odišiel na dva roky do Afriky, kde lovil zver pre americký Smithsonov inštitút. Keď sa v roku 1912 vrátil, nasledoval rozkol s republikánmi a založil vlastnú Pokrokovú stranu, za ktorú v tom istom roku neúspešne kandidoval za prezidenta. Práve rozštiepenie pravice vtedy umožnilo tesné víťazstvo demokratov Woodrowa Wilsona.
Odišiel opäť do zahraničia – na dva roky na výpravu do brazílskej Amazónie. Po návrate v roku 1914 a vypuknutí prvej svetovej vojny kritizoval prezidenta Wilsona, že nevstúpil do vojny proti Nemecku.
Theodore Roosevelt sa narodil 27. októbra 1858 v zámožnej a vplyvnej newyorskej rodine, ktorá odvodzovala svoj pôvod z holandských a škótskych predkov. V mladosti s rodinou dosť cestoval, naučil sa napríklad hovoriť po nemecky či po francúzsky. Trpel ale na astmu a bol krátkozraký. Napriek tomu sa neskôr preslávil ako muž s nezlomnou energiou, plný duševnej i telesnej sily a tvrdošijnosti.
Vyštudoval prírodné vedy na Harvardovej univerzite, už v mladosti sa ale vrhol na politiku. Ako 24-ročný sa stal republikánskym poslancom v štáte New York. Potom ale prišla osobná kríza (dva dni po narodení dcéry Alice zomrela jeho prvá žena), a tak Roosevelt opustil v roku 1884 New York a usadil sa na ranči v Severnej Dakote. Tam sa aj druhýkrát oženil. Neskôr urobil zo svojho niekoľkoročného farmárskeho obdobia pilier svojho príbehu.
Po návrate do politiky a verejného života sa v roku 1895 stal šéfom polície v New Yorku a o dva roky neskôr už bol námestníkom ministra námorníctva. Keď v roku 1898 vypukla americko-španielska vojna, podal demisiu a narukoval priamo na kubánske bojisko ako plukovník jazdectva. Pôsobenie na čele slávneho oddielu Rough Riders (drsní jazdci) z neho urobilo národného hrdinu.
V roku 1899 ho zvolili za guvernéra štátu New York a v marci 1901 sa stal americkým viceprezidentom. Už o pol roka neskôr ale nahradil zavraždeného prezidenta Williama McKinleyho v najvyššom úrade.
„Rozprávaj jemne, ale maj vždy pripravenú veľkú palicu,“ znie jeho najslávnejší bonmot, ktorý prvý raz použil v roku 1900 ako guvernér New Yorku, pričom použil juhoafrické príslovie.
Podoba Theodora Roosevelta, ktorý zomrel 6. januára 1919 v New Yorku ako 60-ročný, je spolu s Georgeom Washingtonom, Thomasom Jeffersonom a Abrahamom Lincolnom vysekaná do žuly skalného masívu pamätníka Mount Rushmore neďaleko mesta Keyston v Južnej Dakote.
Jeho krstné meno Theodore dodnes žije úplne vlastným životom. V roku 1902 priniesol časopis Washington Evening Star kresbu, na ktorej bol zobrazený prezident, ako odmieta zastreliť chytené medvieďa. Hračkárska firma Michtom neprepásla príležitosť na marketingový ťah. Uviedla na trh hnedého mäkkého chlpáča a požiadala prezidenta, či by ho nepožehnal svojím menom. Roosevelt súhlasil a medvedík Teddy (Teddy Bear) bol na svete.