StoryEditor

Jána Roznera chceli komunisti vymazať z dejín, nepomohlo mu ani priateľstvo s Husákom

04.12.2017, 09:38
Jeden z najvýznamnejších slovenských kultúrnych publicistov a divadelných kritikov sa narodil pred 95 rokmi.

Sú autori, oficiálne vyhlásení za svedomie národa, a potom tí, ktorí dali svoje svedomie „iba na papier“. Tak ako Ján Rozner. Svoje chyby si vedel priznať. Sám zakúsil útlak nacistického režimu, no po vojne ho opantal iný totalitný systém, z ktorého sa vymanil iba za cenu toho, že ho vygumovali z verejného života.

Vyrušoval aj svojím manželstvom so staršou ženou – kritičkou Zorou Jesenskou. Bol zakazovaný, odmietaný a nakoniec zabudnutý.

Dnes jeho meno pozná len málokto. Ján Rozner pritom patrí k našim najvýznamnejším kultúrnym publicistom a divadelným kritikom. Autobiografické knihy, ktoré mu posmrtne vyšli, sa na Slovensku stali literárnou senzáciou. Aj pre brilantný jazyk a zmysel pre (seba)iróniu.

Komunisti sa ho snažili umlčať tým, že jeho dielo vymazali z archívov, odstránili z knižníc a jeho samého vytlačili na perifériu. Do zabudnutia sa však vytratil aj vlastným rozhodnutím, keď sa v emigrácii neusiloval o rehabilitáciu prostredníctvom svojho diela. Ján Rozner vedel, ako dokážu veľké dejiny národa skomplikovať život jednej rodine...

Dedičstvo od otca

Narodil sa 4. decembra 1922 v Bratislave. Vyrastal za slovenského štátu, no vo vtedajších nacionalistických náladách sa necítil dobre, aj preto mu boli blízke Čechy, kde mal korene. Obľúbil si najmä Liberec, kam chodieval za babičkou Karolínou a ktorý podľa jeho slov „bol v medzivojnových časoch ozajstnejším mestom než Bratislava“.

Už odmala ho bavila kultúra, v Čechách vymetal kiná a inšpiráciu naberal aj pri otcovi, ktorý pracoval ako novinár a operný kritik. Niekoľkokrát sa s ním vybral na pracovné cesty po Slovensku. V detstve tiež hltal rozprávky, najmä tie ruské, a otec uňho pestoval aj sympatie k divadlu. Daroval mu prenosné bábkové divadlo a zásoboval ho vstupenkami na predstavenia.

 „Ako pasívna bytosť ďakujem za všetko, čo bolo do mňa zasiate a ešte neviditeľne pučalo, otcovi. A otec akoby bol vedel, že čoskoro umrie, vychovával ma aj pre budúcnosť, zaštepil ma aj mnohým, čo bolo nad moje chápanie, čomu som ešte nerozumel a čo ma nekonečne nudilo,“ napísal Ján Rozner v memoároch Noc po fronte.

​To, že jeho ot...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
01 - Modified: 2024-11-14 13:30:57 - Feat.: - Title: Keď sa od nás východniari odtrhli. Príbeh Východoslovenskej republiky, kde jazykom bola východniarčina a hlavný mestom Prešov 02 - Modified: 2024-11-13 13:05:00 - Feat.: - Title: Briti proti nemu najprv brojili, potom ho ovládli. Suezský prieplav ovplyvnil svetový obchod i politiku 03 - Modified: 2024-11-13 07:15:50 - Feat.: - Title: Cervantesovu cenu za rok 2024 získal španielsky spisovateľ Pombo 04 - Modified: 2024-11-11 11:30:00 - Feat.: - Title: Reformátor, ktorého zvalcovali tanky. Ekonóm Ota Šik odkrýval krutú pravdu, verejnosť ju prijímala, Moskva nie 05 - Modified: 2024-11-09 09:10:00 - Feat.: - Title: Otec červeného teroru. Bezcitný Lenin adoroval násilie, masové popravy nariaďoval bez výčitiek svedomia
menuLevel = 2, menuRoute = history/profily, menuAlias = profily, menuRouteLevel0 = history, homepage = false
15. november 2024 05:09