Éra komunistickej totality v Československu: Režim musel ľuďom ponúknuť istú alternatívu, hovorí historička

V knihe Moc sexu píšete, že sexuálna revolúcia prebehla v socialistickom Československu skôr ako v západnom svete. Čím to bolo spôsobené?

V socialistickom Československu došlo k štátom riadenej a podporovanej emancipácii žien ešte v päťdesiatych rokoch. Rozdiel bol však v tom, že išlo o proces, ktorý prichádzal zhora a tlačil na všetky ženy bez ohľadu na to, či sa im to páčilo a či boli na to pripravené. Bolo to obdobie budovania socializmu, prebiehala intenzívna industrializácia a bolo nutné zapojiť ženy do pracovného procesu, pretože nebol dostatok mužskej pracovnej sily. Na scénu sa tak dostal koncept pracujúcej ženy ako budovateľky socializmu.

Vieme niečo aj o tom, či sa to ženám páčilo a prijali takú zmenu?

Niektorým ženám to určite imponovalo. Posun v postavení žien bol prezentovaný ako forma emancipácie a zrovnoprávnenia s mužmi. A to boli v tých časoch veľmi revolučné myšlienky. Predtým boli mnohé manželstvá vecou rozumu a uzatvárali sa z majetkových dôvodov, alebo v nich ženy museli rešpektovať dominanciu muža. Teraz – podľa vzoru sovietskej ženy – sa propagovala rovnoprávnosť žien a mužov. Tie najrevolučnejšie predstaviteľky komunistického hnutia prirovnávali manželstvo k sofistikovanej forme prostitúcie, tvrdila to napríklad ľudová komisárka pre sociálne záležitosti v sovietskom Rusku Alexandra Kollontajová. Z jej pohľadu žena predávala svoje telo jednému mužovi za to, že ju živí. Napokon, aj Friedrich Engels považoval inštitút monogamného manželstva za prostriedok na ovládanie ženy. Moderné socialistické manželstvo malo byť vytvorené na princípe vzájomnej náklonnosti a lásky, muži a ženy sa mali stretávať ako kolegovia, kamaráti, súdruhovia a spolubojovníci. Prvýkrát sa s týmito názormi mohli slovenské ženy zoznámiť už v medzivojnovej agitácii komunistických političiek a agitátoriek.

Slovensko bolo v tom období silno katolícke, presadzovali sa u nás také myšlienky ľahko?

V dvadsiatych rokoch minulého storočia tvorili komunistickú základňu u nás najmä veriaci ľudia a radikálne názory o manželstve a rodine vyvolávali v slovenskom prostredí nepochybne znepokojenie. Témy sociálnej spravodlivosti však rezonovali v období po skončení druhej svetovej vojny v celej Európe, nielen v krajinách, ktoré sa dostali pod sovietsky vplyv. Napokon realizovanie sociálneho štátu (welfare state) bolo programom politikov aj v západoeurópskych krajinách. Treba si uvedomiť, že nech už bol človek katolík, protestant alebo vyznával inú vieru, všetci zápasili s rovnakými problémami. A zrazu im niekto ponúkal víziu sociálne spravodlivej spoločnosti, v ktorej mal každý právo na rovnosť, spravodlivosť, sociálne či dôchodkové zabezpečenie.

Ako konkrétne prebiehala v spoločnosti zmena, keď sa ženy presúvali do fabrík?

Hlavne na Slovensku bol veľký podiel vidieckeho obyvateľstva a tradične boli ženy zamestnané v domácnosti, v domácom hospodárstve a starostlivosťou o deti. Nový komunistický režim ich potreboval dostať do fabriky, na čo využil napríklad aj kampane v dobových periodikách. Boli zamerané najmä na mladé ženy. Nájdeme v nich fotografie vysmiatych dievčat v montérkach či pracovných overaloch so zbíjačkou v ruke, za volantom traktora či v kabíne žeriava. A nikdy sa nezabudlo zdôrazniť, že žena, ktorá si sama zarába na živobytie, je nezávislá a samostatná. Aj preto sa dá hovoriť o sexuálnej revolúcii – mladé ženy sa osamostatňovali, rozhodovali o svojom živote, nielen pracovnom, ale aj súkromnom. Mohli študovať a zvyšovať si kvalifikáciu (aj na odborných školách) a...