„Áno, som mäkký. Falšoval som pre Židov krstné listy. Ale nedokázal som ich odmietnuť, lebo som videl fotky popravených Židov z Ukrajiny a nechcel som mať na rukách židovskú krv, keď pôjdem pred Boží súd.“
Približne tieto vety napísal Jozefovi Tisovi v liste z vyšetrovacej väzby kaplán Daniel Kováč. Kým tento kňaz sa za vlastné skutky milosrdenstva takmer ospravedlňoval, kňaz, ktorému svoje slová adresoval, tie svoje obhajoval do poslednej chvíle. A ak aj v spovedi pred popravou čosi oľutoval, svet sa to už nikdy nedozvie.
Jozef Tiso s plným vedomím odovzdal Slovensku – i svojej cirkvi – jednoznačný odkaz: existujú vyššie hodnoty, ako je život človeka.
Zápisky z vojny
„Jeden čatár leží hlboko zakopaný vnútri v rojnici: sotva ho vidieť. Prudko páli zo svojej pušky, ale keďže je vášnivý fajčiar, aj tam si chce zapáliť. Vytiahne si cigaretu, ale zápalky pri sebe nemá. Počupiačky si pýta oheň od jedného zo svojich susedov, ani ten nemá; zdvihne sa a otočí k druhému a len čo sa postaví, guľka ho zasiahne do hlavy a zabije ho. Jeden ťažko ranený slúžny, poručík v zálohe rozprával: V mojej čate sa zranil jeden vojak, ale keďže si sám nevedel ranu obviazať, poprosil svojho suseda, aby mu ju zaviazal. Statočný spolubojovník obväzoval svojho druha a zrazu aj jeho zasiahla guľka; nato som sa ja sám vybral obviazať ho a aj mňa trafila guľka do nohy... Nastúpim na voz a z vyvýšenej cesty sa ešte raz pozriem na obväzisko ležiace pod nami. Medzi ranenými v prvom rade zazriem jedného umierajúceho: tvár má usmiatu, zdvihne do výšky pravú ruku a trikrát zamáva do diaľky na rozlúčku... To mávnutie rukou bolo také dojímavé, že som sa vážne zamyslel: nedalo by sa zaznamenať a vo forme nejakého bezdrôtového telegramu doručiť, predĺžiť túto poslednú rozlúčku až k blízkym umierajúceho?“
Len veľmi ťažko si tieto zápisky človek dokáže v mysli spojiť s mužom, ktorý bez viditeľnej stopy ľútosti o tri desaťročia neskôr hľadel na zábery mŕtvych tiel Židov naberaných bagrami. Ale skutočne ide o autentické zápisky Jozefa Tisa, ktorý ako mladý duchovný narukoval do prvej svetovej vojny a najprv na východnom fronte v Haliči a neskôr v slovinských nemocniciach spoznával utrpenie bojujúcich v prvej línii.
Kedy a ako došlo k tejto premene a čo k obrazu prvého slovenského prezidenta pridáva najnovší archívny výskum?
Nadaný pragmatik
Hoci mladosť či nebodaj rané detstvo Tisa sú pomerne chudobné na historické pramene, aj z tých existujúcich si o bytčianskom rodákovi možno spraviť vcelku jasný obraz.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 86% na dočítanie.
Zostáva vám 86% na dočítanie.