Nie je ľahké sa k nemu dostať, tobôž po nedávnom pokuse o atentát. Lev Trockij vie, kto za ním stál. „Zorganizoval to Stalin a význam tohto činu je jasný. Chce zničiť svojho nepriateľa číslo jeden,“ napísal niekoľko dní po útoku ozbrojencov, z ktorého akoby zázrakom vyviazol bez zranenia.
Dom v mexickom meste Coyoacán, v ktorom Trockij už viac než rok žije, sa od tej chvíle zmenil na pevnosť. Strážili ho aj predtým, teraz ho však už obkolesuje aj mohutný múr a ozbrojené hliadky nevpustia dnu nikoho neznámeho.
Lenže Jacques Mornard, ktorý za niekdajším druhým mužom ruskej boľševickej revolúcie prichádza 20. augusta 1940, nie je neznámy. Trockij ho pozná. Už sa stretli, vie o ňom, že je to mladý ľavicový intelektuál, pozná jeho názory a vie aj to, že je nápadníkom jeho sekretárky Sylvie Ageloffovej. Práve ona ich zoznámila a zariadila aj dnešnú schôdzku. Netušila, že jej priateľ sa v skutočnosti nevolá Jacques Mornard, ani že článok do novín, ktorý prišiel prekonzultovať, je iba zámienkou.
Krátko po tom, ako vstúpi do Trockého pracovne a zatvoria sa za ním dvere, sa zvnútra ozve prenikavý výkrik...
Profesionálny revolucionár
História nepozná žiadne keby, a tak môžeme iba špekulovať, aký osud by čakal Josifa Vissarionoviča Stalina v prípade, že by sa v roku 1924 kormidla sovietskeho štátu nechopil on, ale jeho úhlavný politický rival. Lev Davidovič Trockij tú ambíciu nielenže mal, ale z pohľadu takpovediac revolučných zásluh bol aj logickým nástupcom Vladimira Iľjiča Lenina. Na tom, že sa ním napokon nestal, mal však nemalý podiel aj on sám.
Dá sa povedať, že bol profesionálny revolucionár. Už počas univerzitných štúdií, ktoré napokon nedokončil, podľahol marxizmu a aktívne sa zapojil do ilegálneho hnutia, za čo si neskôr vyslúžil zatknutie a deportáciu do sibírskeho vyhnanstva. Podarilo sa mu však ujsť, zmenil totožnosť (rodné priezvisko Bronštejn vymenil za Trockij, pri ktorom už do konca života zostal) a zamieril do Londýna. Tam sa zoznámil s Leninom. Zistili, že na niektoré politické otázky majú síce rovnaký názor, no v mnohých veciach sa ich pohľady zásadne líšia.
Zakrátko sa Trockij vydal na cesty po Európe a do Ruska sa tajne vrátil v roku 1905 a hneď sa v Petrohrade zapojil do revolučného diania. Lenže pokus o prevrat vtedy nevyšiel a on opäť skončil vo väzení. Odsúdili ho na doživotné vyhnanstvo, no i tentoraz sa mu podarilo, už počas transportu, ujsť.
Niekoľko rokov žil vo Viedni, po vypuknutí prvej svetovej vojny ju však musel ako občan nepriateľského štátu opustiť. Zamieril do Švajčiarska, potom do Francúzska, Španielska a v januári 1917 prišiel do USA. Nie nadlho. V Rusku totiž zakrátko padol cársky režim, rozhodovalo sa o budúcnosti krajiny a pri tom chcel byť. V máji 1917 sa vrátil do Petrohradu, kde mala onedlho nastať jeho hviezdna chvíľa.
Nepoznal morálne zábrany
Stal sa doslova hybnou silou pripravovanej revolúcie. „Bol ideálnym doplnkom Lenina. Trockij mal to, čo Leninovi na dobytie moci zjavne chýbalo – bol inteligentnejší a vzdelanejší, aj vynikajúci a neporovnateľne lepší rečník. Kým Lenin vedel ovplyvniť iba svojich ľudí, on dokázal verejnosti vnútiť svoj názor. Navyše bol schopný organizátor. Len s miernym zveli...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.