Je všeobecne známe, že druhá manželka Stalina zomrela za záhadných okolností a už v čase jej smrti sa šírili nielen rôzne reči, ale aj oficiálne vyhlásenia mali k pravde ďaleko. Rovnako samovražda Hitlerovej nevlastnej netere Geli zaváňala riadnym škandálom, ktorý bolo treba ututlať. Zabúdať by sme nemali ani na samovraždu Evy Braunovej – vlastnou rukou zomrela sotva 40 hodín po svadbe.
Tieto ženy však neboli jediné – pre lásku či pobláznenie si siahli na život aj ďalšie blízke ženy týchto dvoch mocných mužov, nehovoriac o ďalšom utrpení z ich rúk.
Krásna nevesta
V živote Josifa Vissarionoviča Džugašviliho bolo mnoho žien, ale len veľmi málo lásky. Tej si mnoho neužil vo vlastnej rodine, jeho matka zrejme nikdy nepočítala s tým, že by jej jediný syn mal mať niekedy milostné pletky, poslala ho totiž učiť sa za kňaza.
Z jej malého Sosa sa však práve v seminári stal zarytý ateista a nakoniec oddaný boľševik. Netrvalo dlho, kým sa naplno oddal tejto životnej ceste a prijal novú prezývku – Koba. Školu opustil definitívne v roku 1899 a zanedlho už okolo seba združoval mladých revolucionárov do takej miery, že sa dostal aj do hľadáčika tajnej cárskej polície. Neraz unikol zatknutiu a žil pod rôznymi menami. Podľa záznamov však nakoniec začal s tajnou políciou spolupracovať a zároveň organizoval rôznu násilnú protizákonnú činnosť. Viedol nebezpečný, ale zároveň romantický život.
Možno práve to bola jedna z vecí, ktorá oslovila aj mladú „Keto“ Svanidzeovú. Dievčina spolu so súrodencami pochádzala z chudobnej gruzínskej rodiny. Jej brat Alexander študoval so Stalinom v seminári, ale odišiel pred záverečnými skúškami a bol tiež presvedčeným boľševikom.
V roku 1905 pozval Stalina, vtedy ešte Kobu, aby býval s ním a jeho sestrami v Tiflise. Sestry viedli v tomto meste vlastnú úspešnú krajčírsku dielňu s ateliérom. Zatiaľ čo muži pod maskou krajčírstva plánovali svoje nelegálne akcie, salón navštevovali manželky a dcéry miestnych prominentov. Avšak tajná polícia už bola na stope.
S príchodom roku 1906 oznámil Koba svojim najbližším spolupracovníkom, že sa chce oženiť. Jeho nastávajúca Ketevan bola nielen krásna, ale na vtedajšie pomery aj dosť vzdelaná a emancipovaná. A zároveň hlboko veriaca, preto si želela cirkevný obrad.
To bol pre ateistu Stalina problém, nakoniec však našiel kňaza, ktorý súhlasil s obradom, hoci aj s falošnými dokladmi. 29. júla 1906 o druhej v noci boli za prítomnosti desiatich najbližších Josif a Keto zosobášení. Nevesta bola v tom čase zhruba mesiac tehotná, no pár svoj sobáš nezaregistroval oficiálne a manželka naďalej používala meno za slobodna, ako uvádza historik Stephen Kotkin.
Stalina čoskoro odviedli povinnosti mimo mesta a Keto bola v piatom mesiaci tehotenstva zatknutá. Len vďaka známostiam sa nakoniec z väzenia dostala. Syn Jakov sa narodil na konci marca 1907 a otec chlapca bol priamo pri pôrode. Jeho priatelia sa vyjadrili, že po tomto miloval svoju ženu a syna ešte intenzívnejšie, ako to spomína aj Michail Monaselidze, švagor Alexandra Svanidzeho.
Zdá sa, že k nim skutočne bol emocionálne pripútaný, existujú však aj svedectvá očitých svedkov, ktorí hovoria, že bol schopný tehotnú manželku zhodiť na zem a kopnúť do brucha. Túto krutú stránku Stalina nezabudol pripomenúť historik Anton Ovsejenko.
Keto zomiera
V júni 1907 Stalin narýchlo presťahoval rodinu do Baku, hneď po tom, ako došlo v Tiflise k veľkej bankovej lúpeži, dúfal, že takto unikne pozornosti polície. Tento krok sa ukázal ako fatálny.
V horúcom au...
Zostáva vám 85% na dočítanie.