Takmer okamžite po tom, ako Československo v roku 1918 získalo nezávislosť, sa v spoločnosti začali objavovať hlasy snažiace sa realizovať v praxi myšlienku kolonializmu.
Najbližšie malo Československo k správe vtedajšej nemeckej kolónie Togo. Bola to len legenda, alebo táto myšlienka stála na reálnom základe?
"Už na prelome 19. storočia existovali úvahy o tom, že by sme mali niečo kolonizovať," povedal pre iDNES.cz český diplomat, orientalista a spisovateľ Jaroslav Olša jr.
A nešlo iba o Togo, zvažovalo sa, že by práve zrodená republika dostala do správy dnešnú Novú Guineu, ostrovy v Mikronézii alebo Etiópiu. Uvažovalo sa aj o Madagaskare alebo ostrovu Jana Mayena.
"V Československu sa o myšlienku kolonializmu zasadil predovšetkým spisovateľ Jan Havlas. Značnú popularitu medzi čitateľmi získala najmä jeho kniha České kolónie zámorské. Keď premýšľal konkrétne, ktoré územie by sa Čechoslovákom najlepšie hodilo, vybavilo sa mu práve africké Togo," napísal v knihe České snívanie Pavel Kosatík.
Krajina, ktorá by sa dala efektívne spravovať
Togo ležiace v západnej Afrike na pobreží Atlantického oceánu totiž svojou rozlohou predstavovalo približne tretinu územia novovzniknutého Československa a vtedajší počet obyvateľov sa v Togu pohyboval okolo troch miliónov.
To boli čísla, ktorá by sa dali efektívne spravovať aj novovzniknutým štátom.
"Ja si naozaj neviem predstaviť, že by sme efektívne dokázali spravovať napríklad veľkú Mikronéziu, ale Togo asi áno, to je malé, kompaktné," hodnotí orientalista Olša. Na druhej strane pripomína, že je otázka, či by to vtedajší štát vôbec dokázal. Československá republika v čase svojho vzniku zase až tak bohatá a rozvinutá krajina nebola.
Išlo skôr o úvahu
"Žijeme v tom, že táto situácia bola, avšak chýba nám ten prvotný zdroj," tvrdí Olša o prvorepublikových "legendách o Togu". "Povedal by som, že to nikdy nebola reálna ponuka, skôr by som povedal úvaha, preto to tiež nie je nikde v oficiálnych záznamoch, skôr len návrh," dodáva.
"Eufória z vlastnenia novej kolónie v novej republike určite panovala, ale nebola väčšia ako nadšenie z novo získanej nezávislosti," uzatvára historik.
Že sa africké Togo stane československou kolóniou, bolo teda skôr zbožným želaním niektorých obyvateľov novovzniknutej republiky ako historickou otázkou.
Dedinka vo Francúzskej Polynézii
Na parížskej mierovej konferencii v roku 1919, kde sa rokovalo o povojnovom vyrovnaní, nepadlo o možnosti Toga ako československej kolónie ani slovo. Rovnako tak túto možnosť nespomína ani žiadny oficiálny dokument. Nakoniec bolo rozhodnuté o rozdelení Toga medzi Francúzsko a Britániu.
Sen o nových územiach buď Európy alebo v zámorských kolóniách, predstavoval jeden zo smerov úvah o tom, ako zvýšiť výkonnosť ekonomiky, počet obyvateľov štátu a teda aj jeho medzinárodné postavenie.
Avšak jediné, čo sa napokon z československého pohľadu realizovalo, bolo premiestnenie niekoľko desiatok rodín do Francúzskej Polynézie. Tam vznikla akási malá československá dedinka.