Písal sa 9. marec 1953, keď v Moskve pochovávali sovietskeho diktátora Josifa Vissarionoviča Stalina, počas ktorého vlády zahynuli desiatky miliónov ľudí. Pohrebu na Červenom námestí sa okrem domácich straníckych špičiek zúčastnili najvyššie delegácie z krajín komunistického bloku. Československú viedol Klement Gottwald.
Na Červenom námestí a v priľahlom okolí sa v mraze tiesnili dva až tri milióny ľudí a menej alebo vôbec sa už písalo o tom, že v tlačenici a panike tam prišli o život stovky lidí. Dobová tlač písala o rozlúčke s „najväčším priateľom a milovaným učiteľom celého ľudstva“, o „nesmiernej bolesti v srdci“ či o pocte „najväčšiemu géniovi našej epochy“. Masové tryzny sa konali aj v ďalších sovietskych mestách.
Posledné Stalinove dni sú do istej miery zahalené tajomstvom. Asi medzi 1. a 2. marcom 1953 ho ranila mŕtvica a po záchvate zostal dlho ležať bez pomoci, čo vyvoláva množstvo špekulácií. Sedemdesiatštyriročný diktátor zomrel napokon 5. marca večer.
Stalinove pozostatky boli najprv tri dni vystavené v Stĺpovej sieni Domu odborov, rovnako ako to v roku 1924 v prípade jeho predchodcu Vladimira Iľjiča Lenina a kde sa konali okrem straníckych zjazdov a štátnych pohrebov aj nechválne známe moskovské procesy s údajnými odporcami štátu. Potom rakvu previezli na delovej lafete na Červené námestie, kde sa konala oficiálna rozlúčka, počas ktorej sa úplne zastavil život v celom Sovietskom zväze. Ulicami všetkých miest sa rozliehal zvuk sirén a zvonov.
Smútočné prejavy predniesli predseda Rady ministrov ZSSR Georgij Malenkov a jeho prví námestníci – obávaný šéf ministerstva vnútra Lavrentij Berija a Vjačeslav Molotov. Československú delegáciu viedol prezident Klement Gottwald a jej členmi boli minister národnej bezpečnosti Karol Bacílek a minister národnej obrany Alexej Čepička. Tri dni po návrate z Moskvy Gottwald zomrel.
Panika na Červenom námestí a v priľahlých uliciach si vyžiadala podľa väčšiny zdrojov okolo 500 obetí, niektoré odhady hovoria až o 1 500 mŕtvych. Väčšina z nich bola ušliapaná alebo sa zadusila v tlačeniciach, niektorí zahynuli pri dopravných nehodách.
Po oficiálnej rozlúčke bola rakva s pozostatkami sovietskeho vodcu zahalená do čierneho a červeného súkna a okolo poludni ich uložili do mauzólea na Červenom námestí po boku Lenina. O tri roky neskôr však Nikita Chruščov na 20. zjazde komunistickej strany odsúdil kult Stalinovej osobnosti a na návrh robotníkov z niekoľkých závodov 22. zjezd KSSZ rozhodol v októbri 1961 o tom, že v mauzóleu zostane iba Lenin.
Stalinov „druhý“ pohreb tak prebehol bez akejkoľvek pocty, v tichosti a úplne tajne. Jeho nabalzamované telo vyzliekli z uniformy a bez sprievodného obradu uložili v jednoduchej drevenej rakve do hrobu pri Kremeľskom múre.