Michal Macháček (31) je mladý historik nezaťažený minulým režimom. Možno práve preto dokázal spracovať novú biografiu Gustáva Husáka bez osobných nánosov, ktorými sú prirodzene zaťažené staršie ročníky historikov. „Ktorý iný slovenský politik dosiahol to, čo Husák?“ pýta sa trochu provokatívne Macháček. Aký teda bol Gustáv Husák? Prečo sme doteraz o ňom mnohé veci nevedeli? Čo z neho spravilo tvrdého človeka a napokon symbol normalizácie?
Gustáv Husák je podľa vás jediný politik, ktorý bol vo vrcholných funkciách pri zrode aj pri páde komunizmu. To naozaj?
Z tých najvýznamnejších politikov bol skutočne asi jediný. Už v roku 1948 zastával vysoké funkcie, bol predsedom Zboru povereníkov. V roku 1989 pri páde režimu bol prezidentom a členom predsedníctva ÚV KSČ.
Ako sa zrodila jeho láska ku komunizmu?
Myslím si, že kľúč k pochopeniu jeho osobnosti spočíva v dôkladnej analýze jeho života a hlavne jeho mladosti a detstva. Husák sa narodil v Dúbravke, (v roku 1913 to bola dedina na predmestí Prešporka, pozn. red.) v chudobnej roľníckej rodine. Jeho otec sa z vojny ( I. svetovej, pozn. red.) síce vrátil živý, ale ako invalid, a jeho mama zomrela veľmi mladá. Rodina to naozaj nemala ľahké.
Po vojne vzniklo Československo. Čo sa dialo u Husákovcov?
Malý Augustín Husák (Gustáv Husák bol pokrstený ako Augustín, pozn. red.) bol výborný žiak, práve vďaka svojej húževnatosti a cieľavedomosti napriek skromným pomerom, z ktorých pochádzal, získal dobré vzdelanie. Dostal sa na prestížne bratislavské gymnázium na Grösslingovej ulici, čo vtedy vôbec nebola taká samozrejmosť. Bol chudobný, ale ako výborný študent poberal sociálne štipendium 750 korún. Ročne. Len internát stál viac ako 400 korún mesačne. Takže popri štúdiu pracoval, kde sa dalo. Na prijímačky mu museli zaobstarať topánky... Neskôr úspešne absolvoval právnickú fakultu.
S myšlienkou komunizmu sa stretol na štúdiách?
Keď sa dostal z chudobného vidieckeho prostredia do mestského, videl, že nie všetci sa majú zle. Pri kontakte s realitou si zrejme kládol otázku: Prečo je niekto bohatý a má sa dobre? A prečo iný, hoci je šikovný a má lepšie dispozície, sa má horšie? Bol dobrý rečník, nebojácny, podobnými otázkami provokoval aj profesorov...
A hľadal odpovede.
Nielen odpovede, aj nápravu. Husák vyrastal ako dieťa v katolíckom prostredí, v rodnej Dúbravke, ako bolo vtedy zvykom, miništroval v kostole, poznal Bibliu. Mal výbornú pamäť, takže celé pasáže a citáty z nej vedel naspamäť, čo neskôr využíval aj vo svojich politických prejavoch. Domnievam sa, že transformoval katolícku vieru na komunizmus. Je to možno zjednodušene podané, ale táto premena zohrala v jeho živote dôležitú rolu.
Ako to myslíte?
Boha nahradil objektívnym zákonom dejín, že dejiny niekam smerujú. A smerujú k spravodlivej komunistickej spoločnosti. Miesto cirkvi zaujala komunistická strana, Vatikán nahradila Moskva, ku ktorej prechovával priam náboženskú úctu.
Zakúsil aj temnú stránku režimu, v roku 1951 ho uväznili za buržoázny nacionalizmus. Napriek tomu zostal komunistom? Ako je to možné?
Treba si definovať, v čo veril. Pretože pod nálepkou „komunizmus“ si každý môže predstavovať niečo iné. Jemu konkrétne išlo o materiálny blahobyt a aby sociálne práva mala čo najširšia časť spoločnosti. V tieto ideály začal veriť už v mladosti a tvrdo za ne bojoval. Snažil sa túto svoju predstavu spravodlivosti a rovnosti realizovať. Lenže jedna vec sú predstavy a druhá vec je realita. Ale to platí pre politiku ako takú.
A on narazil v päťdesiatych rokoch na veľmi tvrdú realitu...
Lenže Husák, keď bol v päťdesiatych rokoch väznený, si to nevysvetľoval tak, že je zavretý kvôli samotnej myšlienke. Myslel si, že je to pre realizáciu myšlienky, kvôli ľuďom, ktorí boli pri tom, kvôli osobným animozitám. Čiže myšlienka je čistá, ale stoja za ňou ľudia...
A ľudia robia chyby...
Podľa môjho názoru je tu vidieť prvky mesianizmu, cítil sa byť povolaný niečo zmeniť, vykonať. Táto skúsenosť ho ešte viac nabila presvedčením, že práve on musí myšlienku očistiť od deformácií. Jeho mentorom a blízkym človekom, ku ktorému s rešpektom vzhliadal, bol Vladimír Clementis, veľmi významný medzivojnový komunista (aktívny politik po vojne, neskôr minister zahraničných vecí, pozn. red.). Na Husáka mal veľký vplyv a zasiahlo ho, keď sa v 50. rokoch poddal. Clementis pristúpil na vykonštruovanosť politických procesov a napokon ho koncom roku 1952 popravili.
Ako to Husáka zasiahlo?
Vnímal to ako zlyhanie svojho učiteľa, vzoru. Bol o to viac odhodlaný očistiť seba i Clementisa aj ďalších priateľov. Takže podľa mňa svoju rolu chápal ako poslanie.
Keď ho obvinili z buržoázneho nacionalizmu, ako jediný sa vraj nepriznal. Napriek tomu, že v tých časoch bolo vyšetrovanie mimoriadne surové.
Opravím vás, trikrát sa priznal. Ale zakaždým v sebe našiel silu to odvolať. A potom sa zatvrdil a už viac vinu nepriznal. Musel prejaviť veľkú dávku statočnosti, pretože je jeden z mála ľudí, ktorí vydržali, napriek tomu, že metódy boli veľmi drsné. Najtvrdšie boli spočiatku. Komunistický politik Štefan Bašťovanský ho zavolal 6. februára 1951 na stranícky sekretariát. Tam už na Husáka čakali pracovníci bezpečnosti, ktorí ho zatkli a odviedli do Prahy do Ruzyne, neskôr na zámok Koloděje. Práve tam prežil to najkrušnejšie obdobie.
Čo všetko musel podstúpiť?
Bol veľmi silná osobnosť a spočiatku to nenechal len tak. Podľa neskorších svedectiev jeho vyšetrovateľov sa rázne ohradzoval voči tomu, čo mu hovorili a ako s ním zaobchádzali. Za to dostával rany. Husák sám neskôr svedčil, že ho bili do tváre, hádzali o stenu, zatvárali ho nahého do pivnice a na výsluchy ho brávali v kožuchu, aby boli teplotné rozdiely ešte väčšie. Tri dni mu odopierali spánok, svietili mu a budili ho. Keď sa to stále opakovalo, jeho jedinou živočíšnou túžbou bolo vyspať sa.
To všetko opísal on sám?
Áno, napísal o tom svedectvo. Spomínal, že prestával vnímať, pred očami mu ožívali vzory na koberci a keď ho ošetrovali, videl loziť biele myšky. Práve to ho zdeptalo natoľko, že podpísal priznanie. Ale po niekoľkých týždňoch sa pozviechal a všetko odvolal......
Zostáva vám 85% na dočítanie.