Dvanásťpercentná inflácia a sedemnásťpercentná nezamestnanosť . Aj takéto údaje obsahoval návrh štátneho rozpočtu, s ktorým malo Slovensko hospodáriť v druhom roku svojej samostatnosti.
Krajine sa nedýchalo ľahko a prvýkrát ju čakalo deficitné hospodárenie. „Oproti minulému roku, keď bol rozpočet vyrovnaný a na oboch stranách - výdavkovej a príjmovej - bolo niečo vyše 156 miliárd korún, v roku 1994 sa kalkuluje so schodkovým rozpočtom. Predpokladaná výdavková stránka štátneho rozpočtu na rok 1994 vo výške 14 miliárd, predstavuje teda oproti roku 1993 podstatné zvýšenie,“ citovali 1. decembra 1993 ministra financií Júliusa Tótha Hospodárske noviny.
Žiadny rozruch, ale ani zamlčiavanie
Ťažko sa nehospodárilo iba štátu, ale aj veľkej časti domácností. Štatistický úrad sa pred 24 rokmi vo svojom výskume zameral na tie, kde bol príjem na jedného člena nižší ako dvetisíc korún, čo bola podľa zákona hranica životného minima.
„Zo štatistiky vyplýva, že do tejto kategórie spadá 39 percent domácností, ale až 49 percent obyvateľstva, pričom porovnanie príjmov a spotreby v tejto sociálnej kategórii s údajmi z predchádzajúceho obdobia poukazujú na zhoršovanie situácie,“ informovali HN.
Premenené na drobné to znamenalo, že kým priemerný objem nakúpených tovarov a služieb všetkých domácností klesol o 9,9 percenta, v nízkopríjmových domácnostiach to bolo až o 16,8 percenta.
„Výraznejšie sa u nich prejavuje rast podielu výdavkov na potraviny a služby a pokles výdavkov na priemyselný tovar. Všetky údaje dosvedčujú, že v spoločnosti sa prehlbuje rozdiel medzi bohatými a chudobnými. Nechceme vyvolávať rozruch, ale nechceme ani zamlčiavať skutočnosť,“ povedal v tejto súvislosti predseda Štatistického úradu.
Stopli tovar za pol milióna
Horúcou témou bola aj pred 24 rokmi ochrana spotrebiteľov. Krátko po tom, ako vstúpil do platnosti zákon týkajúci sa tejto problematiky, vyrazili inšpektori SOI na kontrolu. A tá sa, ako 3. decembra 1993 skonštatovali HN, neskončila najlepšie. Tu sú len niektoré konkrétne prípady.
„Napríklad v krupinskej mliekámi predávali maslo, ktoré malo vyšší obsah vody než predpisuje norma. Syr Kaškaval má dozrievať niekoľko týždňov, mliekári ho však vyexpedovali o týždeň. V Ázijskej reštaurácii v Liptovskom Hrádku zaplatil spotrebiteľ za nákup o 58 Sk viac. Nedodržiavala sa ani hmotnosť mäsa, hranolčekov, šampiňónov, ale ani alkoholu...“
Spočítané a podčiarknuté, zo 140 kontrolovaných nákupov bolo 74 percent predražených, pričom výška predraženia na 100 korún nákupov dosiahla 7,50 Sk. Inšpektori zakázali predaj nekvalitného tovaru za vyše pol milióna korún a za vyše 300-tisíc Sk zlikvidovali tovar na mieste.
„Podobná situácia sa opakuje týždeň čo týždeň. Nový zákon azda prispeje k tomu, že si podnikatelia uvedomia, že hoci sú na jednej strane obchodníkmi, na druhej sú aj spotrebiteľmi,“ veril autor článku.