Za normálnych okolností by o takomto čase Jelena Muchinová, rovnako ako tisíce ostatných žiakov a študentov v celej krajine, ukrajovala prvé dni z nového školského roka. Lenže všetko je inak. Sovietsky zväz už tretí mesiac čelí vojenskej agresii nacistického Nemecka.
Zatiaľ neúspešne. Červená armáda ani na začiatku septembra 1941 nedokáže protivníkovi čeliť, prevažne ustupuje a jej vojaci končia po tisíckach v nepriateľskom zajatí. Nemci sú už hlboko vo vnútrozemí, dobyli Minsk, Smolensk, Dnepropetrovsk a ďalšie mestá, neodvratný sa zdá byť pád Kyjeva, okupačné sily postupujú k Moskve. A nezadržateľne sa blížia aj k Leningradu, kde Jelena žije.
„Až do včerajška nepadla na mesto ani jedna bomba, nebol zničený jediný dom, neboli žiadne obete. Dnes už máme zničený dom, máme bomby a prvé obete. Netvory sú tí fašisti, nenávidím ich. Čo chcú urobiť s naším mestom? Dnes na nás pálilo jedno delo. Čo ak ich bude dvadsať, na čo sa zmení naše mesto? A prežijeme vôbec? Aká hrôza, zima sa blíži. Aká bude táto zima? Ak Nemci prerazia do Leningradu a boje budú pokračovať v uliciach, utečiem, nezostanem tu,“ píše si 5. septembra 1941 do svojho denníka 16-ročná dievčina. Už o tri dni sa jej obavy začnú napĺňať.
Dobyť a zničiť!
Leningrad (v minulosti i dnes Petrohrad; po vodcovi boľševickej revolúcie nieslo mesto názov v rokoch 1924 až 1991) bol po rozpútaní vojny na východe jedným z hlavných cieľov nemeckého útoku. Dôvodov bolo viac a prím hrali, pravdaže, tie strategické.
Mesto, ležiace na severozápade krajiny, slúžilo ako domovská základňa baltskej flotily a zároveň išlo o dôležité priemyselné centrum. Práve v Leningrade bola sústredná nielen výroba ocele, ale napríklad aj veľká časť strojárskeho či elektrotechnického priemyslu a sídlil tam aj najväčší gumárenský závod. Dobytie mesta by tak výrazne oslabilo sovietsku zbrojnú výrobu.
No a v neposlednom rade by malo aj symbolický a ideologický význam. Niekdajšia metropola cárskeho Ruska bola totiž druhým najväčším mestom krajiny a v novembri 1917 sa do dejín zapísala ako kolíska boľševickej revolúcie. Hitler preto Leningradom doslova opovrhoval a chcel ho, rovnako ako Moskvu, zničiť a zrovnať so zemou. „...
Zostáva vám 85% na dočítanie.