Jedna z najväších operácií 2. svetovej vojny sa začala na jej sklonku. Vylodením v Normandii 6. júna 1944 sa v Európe po štyroch rokoch bojov otvoril západný front. Zároveň operácia s kódovým názvom Overlord znamenala začiatok definitívnej porážky nemeckej Tretej ríše.
Tejto operácie sa zúčastnili jednotky z dvanástich spojeneckých národov: Austrálie, Belgicka, Kanady, Československa, Francúzska, Grécka, Holandska, Nového Zélandu, Nórska, Poľska, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov. Prím však hrali najmä posledné dva štáty, ktoré dominovali nielen v početnosti a výzbroji, ale aj vo velení. Námorné sily spojencov združovali vyše 1 210 bojových lodí a člnov, 4 120 výsadkových a vyloďovacích plavidiel a 1 600 pomocných a obchodných lodí a 150 000 vojakov. Okrem rozsahu bola operácia Overlord výnimočná aj tým, že šlo o obojživelný výsadok, ktorý je mimoriadne náročný na organizáciu a plánovanie. Napriek konečnému úspechu neprebiehalo všetko podľa plánov.
Pozrite si, ako vyzerajú pláže z vylodenia teraz. Výber snímok zostavil fotograf Reuters Chris Helgren.
Myšlienka otvoriť druhý front v Európe s cieľom rozdeliť vojenské sily nacistického Nemecka sa v rámci protihitlerovskej koalície preberal už v roku 1942 (požadoval ho najmä sovietsky vodca Josif Stalin, aby odľahčil svojim vojskám bojujúcim vo vyčerpávajúcich bitkách o Moskvu či Stalingrad), no s jej realizáciou sa otáľalo. Svoje zohrávala aj politika a súperenie o budúci vplyv v Európe. Bol to najmä britský premiér Winston Churchill, ktorý spočiatku tlačil Spojencov, aby sa sústredili najmä na Stredomorie a Balkán.
Vylodeniu predchádzala tiež jedna z najväčších maskovacích a utajovacích akcií v histórii vojenstva. Spojenci sa totiž snažili nemeckého diktátora Adolfa Hitlera presvedčiť o tom, že sa nevylodia v Normandii, ale v Pas-de-Calais, kde je Lamanšský kanál najužší. Treba povedať, že úspešne (napríklad aj vďaka maketám tankov či ďalších vozidiel, ktoré vo veľkom sústreďovali v prístave v Doveri). Pláže v Normandii boli teda menej očakávané, na druhej strane tu číhalo mnoho nástrah a situáciu komplikovalo počasie. Pôvodne sa mala operácia začať už 5. júna, no práve kvôli zlým poveternostným podmienkam vrchný veliteľ spojeneckých vojsk Dwight Eisenhower začiatok o 24 hodín odložil.
Samotnému Dňu-D predchádzalo nočné vysadenie výsadkových odielov na normandských plážach spojené s mohutným ostreľovaním námornými aj vojenskými jednotkami. Operácia Overlord začala skoro ráno, keď sa spojenecké jednotky začali vyloďovať na plážach Utah, Omaha (americké vojská), Gold, Sword (britské jednotky) a Juno (Briti+Kanaďania). Najkrvavejšie boje sa odohrali na pláži Omaha, ktorá mala najťažšie podmienky na vylodenie, navyše americkí vojaci sa ocitli pod silnou nemeckou paľbou. Napriek veľkým stratám sa podarilo pláže obsadiť a vybudovať predmostie. Odtiaľ potom Spojenci postupne zatláčali nemecké jednotky cez Belgicko, Holandsko a Francúzsko až na územie Nemecka.
Spomienkovej ceremónie k 70. výročiu vylodenia spojencov vo francúzskej Normandii sa dnes zúčastnia aj dvaja vojnoví veteráni zo Slovenska, Ondrej Bubniak a Štefan Miklánek. Obaja sa počas druhej svetovej vojny zúčastnili bojov vo Francúzsku. Do Normandie pocestuje aj slovenská delegácia na čele s prezidentom SR Ivanom Gašparovičom a ministrom obrany Martinom Glváčom. Slávnostné podujatie sa uskutoční vo francúzskom Ouistrehame a miestom ceremónie bude jedna z pláží vylodenia Sword.
Generál Eisenhower v Deň D dáva posledné pokyny vojakom pred vylodením.
Ondrej Bubniak žil s rodičmi vo Francúzsku od roku 1924, kam sa vysťahovali za prácou. Na začiatku vojny a aj počas nej ešte študoval na gymnáziu a už vtedy sa zapájal do odbojovej činnosti proti okupantom. „Možnosť bojovať proti nemeckým vojskám so zbraňou v ruke som dostal 8. júna 1944, hoci som sa bol hlásil na začiatku toho istého roku, kedy nebolo ešte dosť zbraní," uviedol v životopise. Bubniak sa zapojil do odboja v radoch partizánov. Neskôr bol zaradený do francúzskych vojenských síl vnútorného odboja - FFI. Zúčastnil sa oslobodzovania kraja Limousin, mesta Limoges a St. Nazaire na atlantickom pobreží.
Miklánek odišiel zo Slovenska v roku 1939. Balkánskou cestou sa dostal do Libanonu. Po ceste mu v Rumunsku pomáhal vojenský vyslanec pre Balkán Heliodor Píka, ktorý pôsobil v Bukurešti. Z Bejrútu sa spolu s ďalšími dobrovoľníkmi dostal loďou do Francúzska, kde bola nasadená československá divízia do bojov na Marne a Loire. Po podpísaní francúzsko-nemeckého prímeria sa brigáda presunula do Veľkej Británie. Tu prešiel výcvikom, stal sa spojárom a neskôr ho prevelili k tankistom. Ako zástupca veliteľa tanku a rádiotelegrafista sa v roku 1944 zúčastnil na vylodení spojencov v Normandii pod velením veliteľa pozemných operácií, generála B. L. Montgomeryho.
Štefan Miklánek (v strede) na spomienkovej akcii veteránov.