Vďaka kombinácii vytrvalého hľadania a najmodernejšej techniky je možné, že sa čoskoro dočkáme ohlásenia nálezu neuveriteľného pokladu strateného či ulúpeného počas druhej svetovej vojny. V chaose posledných mesiacov a dní jedného z najväčších vojnových konfliktov ľudstva sa presúvali nielen milióny ľudí po všetkých kontinentoch, ale aj obrovské hodnoty rôzneho druhu. A niektoré z nich zmizli úplne v poslednej chvíli.
Poďme sa pozrieť na niektoré – stále majú svojich verných fanúšikov, ktorí neváhajú obetovať mnoho času a peňazí pri ich hľadaní. Hovoríme totiž doslova a do písmena o bohatstve hodnom kráľov.
Legenda o zlatom vlaku
Posledné tri roky sa opakovane objavujú správy priťahujúce pozornosť do Poľska. Práve tam by sa údajne mohol nachádzať dobre ukrytý vlak plný zlata. Známy je tiež ako nacistický zlatý vlak. Mnohí v jeho existenciu neveria, iní mu venovali roky hľadania. O tom, či skutočne existuje, budeme vedieť pravdu zrejme až vo chvíli, keď ho naozaj objavia, dovtedy ostane predmetom bujných fantázií hľadačov pokladov.
O čo však ide? Začiatkom roku 1945, keď už bol koniec vojny takmer neodvratný, nacisti údajne zasypali v jednom z tajných tunelov v dnešnom juhozápadnom Poľsku sto metrov dlhý vlak plný zlata, drahokamov, zbraní a umeleckých diel. Spolu zhruba s hmotnosťou 300 ton. Na prvý pohľad takmer nepredstaviteľná udalosť, veď zasypať kdesi v stometrovom tuneli celý vlak bez svedkov nie je žiadna maličkosť, avšak po preskúmaní bližších okolností je to omnoho reálnejšie, než by sa skeptik nazdal.
Predpokladá sa, že vlak skončil kdesi blízko dnešného mesta Wałbrzych v Poľsku. Avšak v roku 1945 bolo toto miesto súčasťou juhovýchodnej časti nemeckej ríše. Wałbrzych Nemci poznali pod označením Waldenburg a ten bol súčasťou tajného projektu Riese (v preklade Obor).
Išlo o jeden z mnohých tajných projektov a tento zahŕňal 7 rozľahlých podzemných stavieb v poľských Sovích horách a na hrade Książ, v Dolnom Sliezsku. Vznikal od roku 1943 a do dnešných dní predstavuje značnú záhadu, keďže jeho dokumentácia kompletne zmizla. Zdá sa, že nedokončené stavby spolu s hradom mali tvoriť hlavné veliteľstvo a sieť podzemného zázemia, primárne tovární.
Napriek veľkolepému plánu sa nepodarilo dokončiť ani jednu zo stavieb, hoci na ich stavbu boli nasadené značné počty zajatcov, robotníkov i väzňov z koncentračných táborov. Plán ukryť strategicky významné továrne či iné inštitúcie do podzemia nebol sám osebe ničím zvláštny, nacisti ho mali v obľube, ukrývali takto napríklad zariadenia pracujúce na balistickej rakete V-2 v Peenemünde pred spojeneckými náletmi.
Stavby, samozrejme, potrebovali rozsiahlu infraštruktúru, predovšetkým dobrú dopravnú sieť, ktorú tvorili cesty, mosty i úzkorozchodné železnice. Počítalo sa s prírodnými zásobárňami vody v podobe vodných priehrad, s odvodňovaním, ale aj s odpadovým systémom. ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.