Tri roky strávila v blízkosti jedného z najobávanejších nacistov, ministra propagandy vojnovej nemeckej ríše Josepha Goebbelsa. Muža, ktorého hlavnou úlohou bolo zamlčovať fakty a burcovať Nemcov do stále beznádejnejších vojnových akcií.
Päť rokov strávila v ruskom väzení a napriek všetkému tvrdila, že o zverstvách páchaných nacistami nevedela.
Pred čiernym plátnom sa z pološera vynára tvár, ktorá pripomína starý pergamen. Popretkávaná desiatkami vrások, ktoré naznačujú dlhý a nie vždy najjednoduchší život. Napriek týmto neodbytným známkam staroby si na prvý pohľad divák rozhodne nepovie, že táto tvár pozerá na svet okolo seba už vyše storočia.
Pod váhou tejto informácie by zasa čakal zľahka zmätené a nesúvislé rozprávanie, na ktoré je zvyčajne pri ľuďoch od istého veku zvyknutý. No hlas a brisknosť, s akou žena na obrazovke rozpráva, má prekvapivú sviežosť a pevnosť.
Celá tá scéna pôsobí až magicky, ako meno nositeľky toho hlasu a ako vplyv, ktorým vládol muž, ktorého denne vídala, nad miliónmi Nemcov. Ten záber je z dokumentu Nemecký život (Deutsches Leben), ktorý vlani premiérovo predstavili popredné filmové festivaly. A v ktorom táto pozoruhodná žena rozpráva svoj životný príbeh.
Brunhilde Pomselová, ktorá sa napokon dožila 106 rokov, zomrela začiatkom tohto roka.
Pre Žida aj nacistu
Píše sa rok 1933 a Brunhilde Pomselová kráča k budove, v ktorej v Berlíne sídli NSDAP, jediná povolená politická strana v Nemecku. Sprevádza ju veselé ryšavé dievča – jej dobrá priateľka Eva Löwenthalová. Kým sa Brunhilde ide dovnútra zapísať ako nová členka, Eva ju čaká na lavičke vonku. Ona ako Židovka už nemá možnosť organizovať sa v nejakom spolku či strane.
Je to posledný raz, čo sa Brunhilde aktívnejšie dotkne politiky – o dianie na tejto scéne sa vôbec nezaujíma, aj do NSDAP vstúpi len kvôli tomu, že jej niekto poradil, že by sa tak mohla dostať k lepšiemu zamestnaniu. A to sa aj st...
Zostáva vám 85% na dočítanie.