Ešte pred niekoľkými hodinami po sebe strieľali, teraz spolu sedia a spievajú, jedia a popíjajú a navzájom sa obdarúvajú.
Je december 1914. Európu piaty mesiac sužuje konflikt, označovaný ako Veľká vojna, ktorý už desaťtisíce ľudí pripravil o život. Nevraživosť medzi znepriatelenými stranami sa za ten čas vystupňovala na maximum.
A v tejto situácii zrazu na viacerých miestach západného frontu zavládne pokoj zbraní.
Nie je to oficiálne prímerie, na ktorom sa dohodli vlády či armádne štáby. Toto prímerie nastáva spontánne a navyše sa počas neho odohrávajú scény, ktoré si uprostred krutej vojnovej reality a všeobecnej skazy doteraz len málokto dokázal predstaviť.
Nestrieľajte, ani my nebudeme strieľať!
„Najprv sme zbadali, ako sa navrchu nemeckých zákopov, asi sto metrov od nás, rozsvietili lampáše. Po chvíli zaznel spev, a tak sme začali spievať tiež. A keď sa potom z nemeckej strany ozvalo volanie 'Veselé Vianoce!', odpovedali sme rovnako,“ opisoval v liste domov zážitok zo Štedrého dňa roku 1914 seržant Herbert Smart z Wiltshirského pluku.
Vianoce. To bol ten dôvod, pre ktorý sa vyčerpaní a špinaví muži, trčiaci nekonečné týždne v zákopoch a netušiaci, kedy si práve ich nájde osudná nepriateľská guľka, rozhodli odložiť zbrane.
Podľa seržantových slov nebolo v hmle síce dobre vidieť na druhú stranu, zaregistrovali však, že sa k nim blíži niekoľko postáv. „Dohodli sme sa, že ak Nemci na nás nezačnú strieľať, nebudeme ani my na nich. Kráčali k nám, a tak sme tiež vyšli zo zákopov...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.