„Posledný z niagarských odvážlivcov – 1984. Nejde o to, či človek prehrá alebo zvíťazí. Ide o to, že drží slovo... a aspoň sa o to pokúsi!“ Presne tieto slová mal český emigrant v Kanade Karel Souček namaľované na svojom sude, s ktorým sa začiatkom júla 1984 spustil – alebo lepšie povedané zrútil – dole vodopádom Podkova, azda najslávnejším a jednoznačne najmohutnejším z legendami opradených Niagarských vodopádov. Souček tento riskantný pokus, hoci doráňaný a s pokutou 500 kanadských dolárov, prežil.
V meste Niagara Falls na kanadskom brehu rieky sa rozhodol vybudovať múzeum, ktoré by pripomínalo jeho slávne kaskadérske kúsky. Na to však potreboval peniaze, ktoré chcel získať ďalším podobným činom. V januári 1985 sa tak nechal zhodiť vo svojom na červeno namaľovanom špeciálne vyrobenom sude z 55-metrovej výšky do vodnej nádrže v houstonskej aréne Reliant Astrodome. Sud sa však uvoľnil skôr, než bolo plánované, a Souček zomrel priamo v aréne ešte pred skončením šou. Dnes leží na brehu svojej Niagary – na cintoríne Drummond Hill v meste Niagara Falls.
Lákadlo pre samovrahov
Takýchto príbehov, či už so šťastným, ale v prevažnej väčšine s nešťastným koncom, zažili Niagarské vodopády od objavenia európskymi osadníkmi cez postupnú kolonizáciu až po vybudovanie turistického rezortu na brehu rieky stovky, či skôr tisícky. Podobne ako v Európe láka samovrahov parížska Eiffelova veža alebo na západnom pobreží Spojených štátov sanfranciský Golden Bridge, vo východnej časti severoamerického kontinentu sa práve Niagarské vodopády stali „obľúbeným“ miestom zúfalcov rozhodnutých štýlovo ukončiť svoj život.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 80% na dočítanie.
Zostáva vám 80% na dočítanie.