„Ovo je gospodin Limonov, ruski pisac, veoma, veoma poznat.“ Touto vetou v dokumente Serbian epics z roku 1992 predstavuje veliteľ bosnianskych Srbov Radovan Karadžić svojim vojakom Eduarda Limonova.
Vysvetľuje im, že ide o veľmi známeho ruského spisovateľa. Muži stoja na kopci nad Sarajevom. Mesto práve začali obliehať.
Zo záberov sa zdá, že Karadžić s Limonovom si rozumejú. Prechádzajú sa medzi príslušníkmi a pokojne sa zhovárajú. Diskusiu vedie politik, umelec sa len občas na niečo opýta alebo pritaká jeho slovám. „Toto je naša krajina, Turci boli okupanti a títo Moslimovia sú ich nástupcovia,“ interpretuje Rusovi Karadžić dejiny Bosny a Hercegoviny.
Hovorí mu, že Srbov, ktorí neprijali islam, vytlačili do hôr a zobrali im dobré územia.
Do záberu sa z ničoho nič dostane šteňa. „Aká je to rasa?“ pýta sa Karadžić. „Srbská,“ odpovedá mu vojak, očividne majiteľ zvieratka. Veliteľ sa so psíkom hrá, volá ho k sebe a snaží sa zároveň dovolať svojej žene z akejsi búdky, ktorá vyzerá ako kabína lanovky. Limonov sa zatiaľ potĺka medzi príslušníkmi pechoty.
Kamera pendluje medzi nimi. Odrazu prestane.
Sme svedkami ťažko uveriteľnej scény. Vojak názorne ukazuje spisovateľovi, ako strieľať z guľometu Browning. Po polminútovom školení mu prenechá miesto. Ruský umelec si kľakne k zbrani, pravé oko priloží k ďalekohľadu. Pár sekúnd uplynie a Limonov začne páliť na Sarajevo.
Jednu salvu, opatrnú, takmer „hanblivú“. Potom druhú a tretiu. Tie už sú cieľavedomejšie.
Nikto z nich netuší, že 5. apríla 1992 sa začalo najdlhšie obliehanie mesta v moderných vojnových dejinách. Do 29. februára 1996 sú to tri roky, desať mesiacov a 24 dní – inak povedané 44 mesiacov alebo 1 425 dní. Je to trikrát viac ako bitka o Stalingrad, o rok viac ako blokáda Leningradu.
Pôvod zla
Dalo by sa nadnesene povedať, že všetko sa začalo smrťou dlhodobého prezidenta Juhoslávie Josipa Broza, známejšieho pod prezývkou Tito. Bývalý líder juhoslovanských partizánov, ktorí počas druhej svetovej vojny naháňali Nemcom strach, skonal v máji 1980.
Niektorí historici jeho vládu vnímajú ako autoritársku, iní ho považujú za dobrotivého diktátora. Jedna vec je však istá: za jeho vládnutia bol región politicky zjednotený.
Čo sa týka dôvodov tejto ucelenosti národov, experti sa názorovo rozchádzajú. Jedni chvália Titovu politiku, že delegoval čo najv...
Zostáva vám 85% na dočítanie.