V malom byte na kraji Užhorodu, ktorý leží priamo na hraniciach so Slovenskom, sa reportéri HN stretli s vydavateľom kníh, literárnou vedkyňou, docentom fyziky a profesorom histórie. Všetci štyria sú zároveň aj spisovatelia.
Medzi Zakarpatskou oblasťou a východom našej krajiny existujú na poli kultúry a vzdelávania čulé kontakty. Manželia Rebrykovci, ktorí nás privítali vo svojom príbytku, majú u nás mnoho priateľov.
Ivan Rebryk je básnik a vydavateľ – zakladateľ prvého neštátneho vydavateľstva v krajine. Vzniklo v tom istom byte, v ktorom sme sedeli. Knihy sa tlačili v Prešove a na Ukrajinu ich vozili v debničkách od banánov.
„Väčšina toho, čo vidíte, sú naše tituly,“ ukáže Ivan na obývačkovú stenu zapratanú knihami. Literatúrou je však preplnená aj chodba, pracovňa či spálňa ich útulného bytu zo sovietskych čias.
Keď básnik hovorí o vojne
Ivanova manželka Natálka, ako ju všetci volajú, je literárna kritička a taktiež spisovateľka. V súčasnosti spolupracuje s prešovským gymnáziom, ktorý má ukrajinčinu ako vyučovací jazyk, ale aj s ďalšími školami na východnom Slovensku, na ktoré nastúpilo niekoľko desiatok detí utečencov.
„Na diaľku im pomáham vytvárať prostredie, aby sa čo najlepšie adaptovali a vyrovnali so stresom, ktorý môžu títo mladí ľudia pociťovať jednak pre útek z domova, ale aj z nového prostredia,“ hovorí. Okrem toho s naším školstvom spolupracuje aj na vytvorení špeciálnych učebných osnov pre týchto študentov.
„24. februára sme prežili šok. Zhrozili sme sa a nikto nevedel, ako sa ten deň skončí. Po šoku v okamihu nasledoval strach,“ hovorí Ivan a vzápätí dodáva, že obavy veľmi rýchlo vystriedala eufória. „V ďalšie dni sme začali dvíhať hlavy. A teraz prišla na rad hrubosť, ktorá...
Zostáva vám 85% na dočítanie.