Hackerské útoky po celej Európe, dokonca i v Novej Kaledónii, oceánskom území Francúzska, ktoré v posledných týždňoch zažíva masové nepokoje. Otvorené vyhrážky zmeny hraníc v Pobaltí či séria požiarov v Poľsku a inde. A zásahy do volebnej kampane, vrátane podpory tým kandidátom, ktorí narúšajú európsku jednotu.
Rusko s blížiacim sa dátumom budúcotýždňových volieb do Európskeho parlamentu stupňuje svoje diverzné aktivity. Režim prezidenta Vladimira Putina sa netají tým, že jeho cieľom je podkopať spoločný európsky projekt. A ako vhodný nástroj vidí práve vyvolanie chaosu v európskych krajinách a veľké volebné zisky protibruselských extrémistov a radikálov.
1. Ako sú pred voľbami ohrozené pobaltské štáty?
Litva, Lotyšsko a Estónsko sú pod neustálym tlakom Ruska, ktoré ich dosiaľ považuje za súčasť svojej sféry vplyvu. Ak Moskva tvrdí, že chce vrátiť hranice NATO spred roka 1997, tak myslí odchod všetkých krajín, ktoré kedysi patrili do socialistického tábora na čele so Sovietskym zväzom, zo Severoatlantickej aliancie. Azda len s výnimkou bývalého východného Nemecka.
A prví na rane sú práve Pobalťania, kde stále žije početná ruská menšina. V Estónsku a Lotyšsku tvoria dokonca štvrtinu populácie. Práve na nich cieli Moskva vo svojich snahách o rozleptávanie spoločnosti. Okrem iného aj tým, že výrazne podporuje tých kandidátov do eurovolieb, ktorí sa netaja udržiavaním vzťahov s Kremľom.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 80% na dočítanie.
Zostáva vám 80% na dočítanie.