Prezentácia verejnej inštitúcie sa na prvý pohľad nelíši od budovania povedomia toho, čomu hovoríme budovanie imidžu v korporácii či inštitúcii vo firemnom sektore. Každý subjekt pracuje so svojou reputáciou a s prezentáciou svojej identity. Samozrejme, snaží sa čo najlepšie prezentovať svoj produkt alebo službu nielen verejnosti, ale najmä svojim potenciálnym zákazníkom.
Ako však pre HN pripomína riaditeľka komunikácie a medzinárodných vzťahov Eximbanky SR Diana Polónyi, vo verejnej správe, respektíve v pozícii štátu či verejnej inštitúcie to nefunguje ako so značkou v komerčnej sfére. Aj verejné inštitúcie používajú a aplikujú podobné metódy, ako sú napríklad logá, slogany či reklamné kampane, ale tieto prvky nekopírujú zásady, ktoré platia v komerčnom brandingu.
Práve otázkou, prečo sa verejná inštitúcia potrebuje pozastavovať nad svojou reputáciou a brandingom, sa zaoberá dnešný diel seriálu HN Chcem byť exportér.
V čom je hlavný rozdiel?
Medzi budovaním imidžu či reputácie súkromného podniku a verejnej inštitúcie je podľa Diany Polónyi potrebné vnímať určité rozdiely. „Je síce pravda, že reputácia firmy, budovanie povedomia a celkový imidž je tvorený celkovým vystupovaním firmy, zamestnancami, spôsobom, ako komunikuje, aj kvalitou výrobkov. Stále však platí, že korporácie majú väčšiu kontrolu nad takzvanými kontaktnými bodmi značky. Vedia ju lepšie manažovať a kontrolovať.“
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 61% na dočítanie.
Zostáva vám 61% na dočítanie.