Začiatkom minulého roka ste na svojej webovej stránke zverejnili článok s názvom Český „šprint“ k euru, v ktorom vyzývate na to, aby si Česko prinajmenšom začalo obúvať bežecké topánky k prijatiu eura. Zmenilo sa za tých vyše 15 mesiacov niečo a pohli sa Česi skutočne smerom k spoločnej európskej mene?
Začnem asi tým, že podobné články píšem už skoro 20 rokov. Nedávno som našiel jeden svoj rozhovor, keď som ešte pracoval v Českej národnej banke. Hovoril som v ňom, že dúfam, že sa dožijem prijatia eura. Samozrejme, myslel som to tak, že sa toho dožijem počas svojho pôsobenia v centrálnej banke. A vidíte, stále sa to posúva, ďalej a ďalej. Ja to považujem za nepochopiteľné, pretože rovnako tak ako hlboko je do eurozóny integrované Slovensko, sme integrovaní aj my. V praxi to potom znamená, že to „neeuro“ pre nás predstavuje určitý náklad.
Prečo sa teda veci nehýbu dopredu?
Bohužiaľ, celá diskusia okolo toho je blokovaná tým, že časť významných českých politikov u nás vytvorila veľkú euroskepsu, proti ktorej nechce ísť väčšina dnešných politických predstaviteľov. Dnes sa pritom zdá, že väčšina koaličných strán súčasnej vlády – bohužiaľ, tých menších – je k euru pozitívne naklonená. Avšak najväčšia koaličná strana ODS je voči tomu skôr negatívna. Navyše apetít riešiť tento problém nebol aj preto, že vláda mala iné priority po tom, ako porazila Andreja Babiša. Až postupne sa teda vedie veľmi zložitá diskusia o tom, ako to celé posúvať dopredu.
Došlo vôbec k nejakému posunu?
Do revidovaného programového vyhlásenia vlády sa dostalo aspoň to, že sa zanalyzuje možnosť vstupu do kurzového režimu ERM II. Vedie sa tiež diskusia o prínosoch a eventuálnych nákladoch bankovej únie. Ale je jasné, že v tomto volebnom období sa to nedostane ďalej než k akémusi väčšiemu porozumeniu či lepšej analýze celého problému. To znamená, že začatie cesty k euru sa odkladá, čo je z môjho pohľadu skrátka zle.
Vravíte, že niektoré menšie strany súčasnej koalície sú k euru priaznivo naklonené. Česko čakajú na budúci rok parlamentné voľby a po nich môže byť situácia ešte zložitejšia. Mnohí bývalí vládni politici vrátane expremiéra Babiša sa vyjadrovali proti prijatiu eura...
Nezabúdajme, že Andrej Babiš ako podnikateľ celkom jasne hovoril, že je za prijatie eura. A keď sa stal politikom a zistil, aká je nálada v spoločnosti, sa stal veľkým kritikom prijatia eura. Čiže u neho je možné naozaj čokoľvek. Taktiež platí zásada, že keď je koruna stabilná a úrokové sadzby sú nízke, tak euro ľudí príliš nezaujíma. Až keď sa koruna nejako rozkolíše, prípadne porastú úrokové sadzby, tak sa o eure začne hovoriť viac. Takže ja nechcem tvrdiť, že to je úplne vylúčené, ak by sa zmenila vláda, ale určite by to bolo omnoho ťažšie.
Keď Slovensko pred prijatím eura v roku 2009 fixovalo kurz koruny, zachytilo najnižší možný kurz. Ak by sme ho neprijali vtedy, v dôsledku finančnej krízy by kurz nepochybne vystrelil prudko nahor, čo sa v tom čase stalo aj českej korune. Bolo by pre Česko výhodné fixovať kurz koruny práve teraz?
To je veľmi dobrá otázka, ktorú treba bližšie vysvetliť. Všeobecné vnímanie je také, že čím je kurz v okamihu prijatia eura silnejší, tým je to „lepšie“. Ale v skutočnosti to nie je úplne pravda. Keby som sa na to pozrel z pohľadu jednotlivca, tak jeho názor sa asi bude líšiť na základe toho, či má viac dlhov alebo úspor. Lebo keď máte viac úspor, tak by ste, samozrejme, privítali silný kurz, aby sa vám transformovali na čo najviac eur. Avšak pokiaľ máte dlh, tak to vnímate presne opačne, pretože nechcete dlhovať viac eur. To hovorím len pre zjednodušenie, že to naozaj nie je tak, že pre krajinu a jej ekonomiku je dobrý silný kurz, zatiaľ čo slabý kurz je automaticky zlý.
Aký kurz by bol podľa vás najvýhodnejší?
Všetko závisí od konkrétnej situácie a subjektu. Na prvý pohľad by sa síce dalo povedať, že silnejší kurz vytvorí akoby väčšie bohatstvo. Zároveň však vznikne oveľa väčší konkurenčný tlak na výrobcov. Budú mať napríklad nižšie inkaso za vývozy a dôjde tiež k relatívnemu zvýhodneniu dovozu. Slabší kurz zase môže so sebou niesť riziko vyššej inflácie.
Kde by sa teda mal pohybovať? Niekde uprostred?
Podľa mňa je potrebné, aby bol ten kurz plus-mínus správny. To znamená, aby sa nachádzal v oblasti, v ktorej dokáže byť ekonomika konkurencieschopná. Je to situácia, kde nevisia žiadne dlhodobé inflačné tlaky, ktoré sa môžu negatívne prejaviť. V každom prípade by som bol veľmi opatrný s populistickými vyjadreniami typu – počkajme, až euro bude stáť 20 korún, potom to bude dobré. Ono by sa totiž mohlo ľahko stať, že to vôbec nebude dobré. Bohužiaľ, toto je tiež jedna zo zavádzajúcich diskusií, ktoré súvisia s prijatím eura.
Čo sa týka kondície českej ekonomiky, je teraz vhodný čas na vstup do európskeho mechanizmu výmenných kurzov?
Česká republika na to vždy bola spomedzi nových členských krajín Európskej únie z postsovietskeho bloku najlepšie pripravená. Mali sme dobrý plán aj nízku infláciu. Dokázali sme operovať s nízkymi úrokovými sadzbami. Často sa tiež hovorí, že pre prijatie eura je dôležitý rozdiel cenových hladín. Naša cenová hladina je teraz taká, že žiadna z nových členských krajín eurozóny okrem Cypru do nej nevstupovala pri vyššej cenovej hladine. Inými slovami – pripravení sme boli, sme a budeme. Bohužiaľ, musím zopakovať, čo tvrdím stále – celé to visí na politickom rozhodnutí.
Splnenie maastrichtských kritérií by v tejto chvíli pre vás nebolo žiadnym problémom?
Toto zase nie je úplne pravda, pretože ekonomika je do veľkej miery rozkolísaná. Predovšetkým inflačné kritérium je problematické. A to kvôli tomu, že keď je ekonomika rozkolísaná, tak v rôznych krajinách prebieha útlm inflácie inak. Môže sa stať dokonca aj to, že nejaká ekonomika eurozóny sa kombináciou rôznych faktorov dostane do deflácie. Inflačné kritérium je potom hrozne prísne. V minulosti už k tomu došlo a s týmto kritériom sa následne kreatívne pracovalo. Avšak myslím si, že pokiaľ sa naše i celkovo úniové ekonomiky dostanú do určitej miery stability, tak by sme to mali zvládnuť.
Debatu rozprúdil začiatkom tohto roka aj český prezident Petr Pavel, ktorý vyhlásil, že je čas robiť kroky smerujúce k prijatiu eura. V minulosti ste mali dvoch euroskeptických prezidentov, Václava Klausa a Miloša Zemana. Je pre všeobecné vnímanie tejto otázky v českej populácii dôležité, že sa k nej vyjadruje hlava štátu, hoci reálne nemá v rukách príliš veľkú moc?
Určite je to dôležité. A to i preto, že tá diskusia vlastne dosiaľ poriadne neprebiehala, respektíve bola do značnej miery vychýlená. Ako ste sám spomínali, na počiatku to spôsobil Václav Klaus a neskôr Miloš Zeman, ktorý bol síce svojho času skôr pre Európsku úniu, ale potom úplne otočil svoju pozíciu. A obrovskú negatívnu rolu v tom celom zohráva aj Andrej Babiš.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 58% na dočítanie.
Zostáva vám 58% na dočítanie.