Maďarsko pozdrží konečnú dohodu o pôžičke skupiny G7 pre Ukrajinu vo výške 50 miliárd dolárov (45,53 miliardy eur) až do obdobia po prezidentských voľbách v USA. A to odložením rozhodnutia o časovom rámci na obnovenie sankcií Európskej únie (EÚ) proti Rusku. Uviedol to maďarský minister financií Mihály Varga. Informuje agentúra Reuters.
Washington potrebuje, aby EÚ upravila svoj časový rámec na obnovenie sankcií proti Rusku na každé tri roky namiesto súčasných šiestich mesiacov, aby mohla prispieť približne 20 miliardami dolárov na pôžičku G7, uviedli predstavitelia Únie. Zvyšných desať miliárd dolárov by poskytli členovia skupiny G7.
Pôžička, na ktorej sa v zásade dohodli lídri G7 (siedmich najvyspelejších ekonomík sveta) v júni, by mala byť uhrádzaná z výnosov, ktoré vygenerujú aktíva ruskej centrálnej banky v hodnote približne 300 miliárd dolárov zmrazené na Západe po invázii Moskvy na Ukrajinu vo februári 2022.
USA sa nechcú každých šesť mesiacov obávať, či ruské aktíva, ktoré majú kryť úver, zostanú zmrazené alebo nie, uviedli predstavitelia Washingtonu.
"Domnievame sa, že o tejto otázke, o predĺžení ruských sankcií, by sa malo rozhodnúť po voľbách v USA. Musíme vidieť, akým smerom sa budúca americká administratíva v tejto otázke vydá," povedal na tlačovej konferencii maďarský minister financií Varga.
Podľa EÚ výnosy zo všetkých ruských aktív zmrazených na Západe môžu financovať úver až do výšky 45 miliárd eur. Väčšina z aktív je pritom v Európe.
O tejto otázke sa bude ďalej diskutovať na stretnutí ministrov financií G7 vo Washingtone koncom októbra, no rozhodnutie Maďarska znamená, že o konečnom príspevku každej z krajín G7 sa rozhodne až po voľbách 5. novembra.