Emisie CO2 v Nemecku klesli v minulom roku na najnižšiu úroveň za sedem desaťročí. Výrazne sa pod to podpísalo zníženie produkcie elektriny z uhlia a zo strany energeticky náročných podnikov. Niektoré oblasti hospodárstva však za stanovenými cieľmi stále zaostávajú a aj keď emisie znižujú, tempo je pomalé.
Poukázala na to vo štvrtok zverejnená štúdia inštitútu Agora Energiewende. Informuje o tom agentúra Reuters.
Nemecko plánuje do konca tohto desaťročia znížiť emisie CO2 v porovnaní s rokom 1990 o 65 percent. Je to súčasť širšieho plánu, cieľom ktorého je zaznamenať do roku 2045 uhlíkovú neutralitu.
Emisie CO2 v najväčšej európskej ekonomike klesli v roku 2023 na 673 miliónov ton. To je najnižšia úroveň od 50. rokov 20. storočia a oproti roku 1990 nižšia o 46 percent. Úroveň emisií zároveň prekonala vládny cieľ na rok 2023, ktorý bol stanovený na 722 miliónov ton.
K výraznému poklesu prispelo zvýšenie produkcie elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Tie na celkovej vlaňajšej produkcii elektriny v krajine dosiahli 55 percent, pričom najväčšou mierou k tomu prispela veterná energia a v rámci nej pevninské veterné parky.
Okrem toho Nemecko zvýšilo dovoz elektrickej energie zo zahraničia. Produkcia elektriny z uhlia tak klesla na najnižšiu úroveň od 60. rokov minulého storočia.
Nemecko plánuje oficiálne ukončiť produkciu elektriny z uhlia do konca roka 2038, minister hospodárstva Robert Habeck však navrhuje posunutie termínu už na rok 2030. V západných spolkových krajinách návrh podporili, nesúhlasia s ním však spolkové štáty na východe krajiny, ktoré sú známe vysokou produkciou hnedého uhlia.
Čo sa týka jednotlivých sektorov, emisie zo strany priemyslu klesli vlani o 12 percent na 144 miliónov ton. Výrazne sa pod to podpísala produkcia energeticky náročných podnikov, ktorá klesla o 11 percent, uviedol inštitút Agora. Upozornil však, že túto redukciu môže vymazať rok 2024, v ktorom sa očakáva opätovné zvýšenie produkcie.
Energeticky náročné podniky znížili vlani produkciu najmä pre prudko rastúce ceny plynu v Európe. Po útoku Ruska na Ukrajinu totiž dovoz lacnejšieho ruského plynu klesol a Európa začala vo väčšej miere prechádzať na drahší skvapalnený zemný plyn (LNG).
Klesli aj emisie zo strany dopravy a stavebníctva. Podobne však ako v minulých rokoch, ani v prípade roka 2023 stanovené ciele nesplnili. Napríklad v sektore dopravy klesli emisie CO2 o dve percentá na 145 miliónov ton, cieľ bol však stanovený na 133 miliónov ton.
Rovnako sa vyvíjali emisie produkované budovami. Očakávalo sa, že za minulý rok emitujú budovy 101 miliónov ton CO2, v skutočnosti emisie v tejto oblasti dosiahli 109 miliónov CO2. Oproti roku 2022 však o 2,7 percenta klesli.