Čínska vláda vloží do svojej ekonomickej iniciatívy Jeden pás jedna cesta, po anglicky Belt and Road Initiative (BRI), viac ako 100 miliárd dolárov. Oznámil to v stredu prezident Si Ťin-pching na samite pri príležitosti desiateho výročia rozsiahleho projektu budovania tzv. Novej hodvábnej cesty, píše agentúra AFP.
Belt and Road Initiative je ústredným pilierom snahy čínskeho prezidenta o rozšírenie vplyvu Pekingu v zámorí.
Čína minulý týždeň uviedla, že jej kontroverzný investičný projekt vygeneroval kontrakty v hodnote dvoch biliónov dolárov. Zástancovia ho vítajú pre to, že prináša zdroje a ekonomický rast na globálny juh. Kritici však upozorňujú, že chudobné krajiny zaťažuje obrovským dlhom.
Sto miliárd dolárov v pôžičkách
Si Ťin-pching v stredu oznámil, že kľúčoví veritelia v rámci BRI - čínska rozvojová banka a exportno-importná banka ponúknu ďalšie pôžičky vo výške 100 miliárd dolárov. Obe banky vytvoria možnosti financovania vo výške 350 miliárd jüanov pre projekty iniciatívy, vyhlásil.
Ďalších 80 miliárd jüanov sa vloží do oficiálnej úverovej inštitúcie projektu, fondu Silk Road (Hodvábna cesta), dodal.
Fórum Belt and Road Initiative, ktoré sa tento týždeň koná v Pekingu za účasti zástupcov 130 krajín, je tretím veľkým samitom od začiatku iniciatívy v roku 2013. Jej oficiálnym cieľom je podporiť obchod zlepšením dopravných spojení Číny so zvyškom sveta.
Kritici však už dlho poukazujú na netransparentné ceny za projekty iniciatívy postavené čínskymi spoločnosťami, pričom krajiny vrátane Malajzie a Mjanmarska opätovne rokujú o dohodách na zníženie nákladov.
Podľa štúdie, ktorú 9. októbra zverejnilo Centrum globálnej rozvojovej politiky univerzity v Bostone, BRI poskytla vládam rozvojových krajín do roku 2021 viac ako 330 miliárd dolárov vo forme pôžičiek, pričom v niektorých rokoch požičiavala viac ako Svetová banka.
Zadlžené rozvojové krajiny
Aj v správe čínskej vlády sa uvádza, že krajiny, ktoré sa zapojili do Belt and Road Initiative, dlhujú čínskej exportno-importnej banke viac ako 300 miliárd dolárov. Toto číslo je podľa niektorých expertov pravdepodobne podhodnotené, ale odhaľuje obrovské dlhy rozvojových krajín.
Podľa tohtoročnej spoločnej správy Svetovej banky a ďalších inštitúcií bol Peking v uplynulých rokoch nútený rozdať miliardy dolárov na záchranné pôžičky krajinám, ktoré sa zapojili do iniciatívy, aby im umožnil predĺžiť dobu splácania a vyhnúť sa bankrotu.
Iniciatíva tiež preskúmala obrovskú uhlíkovú stopu a zhoršovanie životného prostredia spôsobené rozsiahlymi infraštruktúrnymi projektmi.
Rozvoj obrovských prístavov, potrubí, železníc a diaľnic by mohol spôsobiť, že parížske klimatické ciele nebudú dosiahnuteľné, varovali v roku 2019 vedci z Číny, Spojených štátov a Spojeného kráľovstva.