Európa musí investovať rýchlejšie a masívnejšie do svojej energetickej transformácie, ak chce zostať globálnou priemyselnou veľmocou. Uviedli to v piatok poprední európski lídri na konferencii o prechode na čistú energiu, ktorú zorganizovala Medzinárodná agentúra pre energetiku, Európska centrálna banka a Európska investičná banka v Paríži. Informovala o tom agentúra AFP.
Byrokratická záťaž a vyššie náklady
Upozornili pritom na prekážky pri investíciách do súkromného sektora vrátane politickej neistoty, byrokratickej záťaže, ktorá oneskoruje projekty, a vyšších nákladov na energiu. Zároveň varovali, že Spojené štáty, Čína, India, Japonsko a Južná Kórea zavádzajú ambiciózne programy.
Piatková konferencia sa zamerala na finančné nástroje a nástroje verejnej politiky, ktoré by mohli uvoľniť investície potrebné na prechod na čistú energiu.
Riaditeľ agentúry Fatih Birol skonštatoval, že aj "napriek veľkému vnútornému trhu, kvalifikovanej pracovnej sile a svetovému výskumu a vývoju sa stále čaká, na to, keď Európa uvedie svoje ambície do praxe". "Politici musia podniknúť odvážne kroky, a to čoskoro, aby región zostal globálnou priemyselnou veľmocou," povedal.
Lagardová: Vyhnite sa prokrastinácii
Prezidentka ECB Christine Lagardová vyzvala Európu, aby sa "vyhýbala prokrastinácii", keďže v konečnom dôsledku to zvýši účet za transformáciu. "Aj keď je lákavé myslieť si, že môžeme zmierniť náklady na prechod odsunutím klimatických cieľov, dôkazy naznačujú, že to tak nebude," vyhlásila.
"Odsúvanie cieľov nám nezíska viac času na potrebné investície," upozornil Werner Hoyer, prezident Európskej investičnej banky, podľa ktorého priemyselné odvetvia musia konať rýchlo a prijať zmeny, inak riskujú, že zostanú pozadu.
"Len masívne a rýchle investície do technológií s nulovými emisiami zaistia, že Európa zostane atraktívnym miestom na podnikanie, miestom, kde sa darí inováciám, kde sa darí novým nápadom a kde sa vytvára bohatstvo a pracovné miesta," dodal Hoyer.
Začiatkom tohto týždňa agentúra uviedla, že bohaté krajiny by mali posunúť svoj cieľ nulových emisií už na rok 2045, teda o päť rokov skôr, ako sa plánovalo, aby splnili Parížsku dohodu o obmedzení globálneho otepľovania na 1,5 stupňa Celzia nad predindustriálnymi úrovňami.
Agentúra zároveň vyzvala Čínu, najväčšieho znečisťovateľa na svete, aby urýchlila svoj prechod k uhlíkovej neutralite o 10 rokov skôr do roku 2050.