Prvýkrát od februára roku 2021 na území Číny medziročne klesli spotrebiteľské ceny. Merania tamojšieho štatistického úradu ukazujú, že v porovnaní s minulým júlom išlo o tri desatiny percenta. Znížili sa ceny v oblasti potravín aj v doprave.
VIDEO: Svet nervózne sleduje, ako deflácia prenasleduje čínsku ekonomiku:
Deflačný šok
Napríklad bravčové mäso medziročne zlacnelo o 26 percent. Už desiaty mesiac v rade klesal aj index výrobných cien.
Čína zažila posledné obdobie deflácie na prelome rokov 2020 a 2021. Odborníci sa však obávajú, že tohtoročné obdobie poklesu cien by mohlo byť dlhšie kvôli problémom v hlavných odvetviach čínskeho hospodárstva a vysokej nezamestnanosti medzi mladými, píše agentúra AFP.
Podľa ekonóma Andrewa Batsona je hlavnou príčinou „deflačného šoku“ kríza v realitnom odvetví. Výrazný pokles zaznamenali v júli aj čínsky vývoz a dovoz. Ceny v oblasti vzdelávania alebo odevov buď stagnovali alebo rástli len veľmi mierne.
Desiaty mesačný pokles za sebou zaznamenal v júli index výrobných cien (PPI), ktorý sa prepadol o 4,4 percenta. To je isté zlepšenie v porovnaní s júnom, keď index zaznamenal medziročný pokles o 5,4 percenta. Prognózy analytikov ale ukazovali, že by cenový pokles mohol byť o pár desatín percenta nižší.
Deflácia ako riziko pre ekonomiku
Deflácia je opakom inflácie a označuje pokles všeobecnej cenovej hladiny. Väčšina ekonómov považuje defláciu za nebezpečnejšiu pre vývoj ekonomiky ako mierne rastúce ceny.
Spotrebitelia z nej na prvý pohľad ťažia, pretože môžu platiť menej za tovar a služby. Deflácia však obvykle tiež vytvára tlak na zisky firiem, a skrýva tak riziko znižovania miezd alebo prepúšťania.
Peking si stanovil cieľ pre priemernú spotrebiteľskú infláciu v roku 2023 na približne tri percentá. Vlani ceny medziročne vzrástli o dve percentá.
Japonský scenár nehrozí
Ekonóm Xia Chun očakáva, že obdobie čínskej deflácie by mohlo trvať zhruba šesť až dvanásť mesiacov. Nemala by tak nasledovať vývoj v japonskej ekonomike, kde stagnačné a mierne deflačné obdobie trvá už asi dve desaťročia.
Trhy teraz očakávajú, ako sa do štatistických dát v Číne premietne postupné znižovanie úrokových sadzieb zo strany tamojšej centrálnej banky. Zároveň analytici sledujú, ako tamojší spotrebitelia zareagujú na vládne podporné opatrenia na oživenie spotrebiteľského dopytu. Ten totiž zostáva za očakávaním a prispieva k tomu, že čínske hospodárske oživenie po pandémii choroby covid-19 je nižšie, než mnohí odborníci pôvodne predikovali.
Aj ratingová agentúra S&P upozorňuje, že výkonnosť čínskej ekonomiky bude v tomto roku v súhrne nižšia, než jej analytici pôvodne predpovedali. Stúpnuť by mohla asi o 5,2 percenta. Pôvodne predpokladaný rast bol však o tri desatiny percentuálneho bodu vyšší.
Nepomáha tomu ani čínsky trh práce, pretože podľa dostupných čísel sa postupne zvyšuje nezamestnanosť mladých Číňanov od 16 do 24 rokov a presahuje úroveň dvadsiatich percent.