Súhrnný deficit štátneho rozpočtu a bežného účtu sa v Spojených štátoch vyšplhal na 12 percent výkonu ekonomiky. Tak vysoko tam schodok vo vzťahu k hrubému domácemu produktu nebol už 30 rokov a aj keď táto situácia môže teoreticky destabilizovať dolár, zatiaľ sa tak nedeje. Napísal to komentátor agentúry Reuters Jamie McGeever.
V horšom stave ako za terajšieho prezidenta Joea Bidena zvoleného za Demokratickú stranu mali Američania financie od začiatku 90. rokov len dvakrát – v čase globálnej finančnej krízy rokov 2008 a 2009 a potom počas krízy covidovej, teda v rokoch 2020 a 2021, kedy krajina podobne ako iné štáty potrebovala bezprecedentnú fiškálnu podporu.
Na finančných trhoch to podľa McGeevera opäť znervózňuje tých, ktorí hovoria, že tieto deficity sú neudržateľné a že by mohli vyvolať krízu dolára – teda prudké znehodnotenie výmenného kurzu, strmý nárast úrokových sadzieb a vlnu vysokej inflácie.
Ešte pred rokom predstavoval tento kombinovaný deficit osem percent HDP. "Je zvláštne, že osem percent bola rekordná úroveň medzi rokmi 2003 a 2007 a znamenala vrchol obáv, že kvôli dvojitému deficitu nebude príliv zahraničných investícií do USA dosť silný na to, aby zabránil destabilizujúcemu prepadu dolára. Ale to obdobie bolo skôr len štekanie než hryzenie," napísal McGeever.
Dolár ale v tom čase skutočne klesal, v čase od spľasnutia takzvanej bubliny internetových akcií v roku 2000 až do finančnej krízy v roku 2008 jeho kurz oslabil približne o 40 percent. A dvojaký deficit bol faktorom, ktorý v tom zohral svoju rolu. Dlhodobý pokles úrokových sadzieb a výnosov dlhopisov v USA bol ale pravdepodobne dôležitejší a do amerických akcií a dlhopisov prúdili prebytky úspor zo zahraničia.
"Žiadna kríza dolára nenastala, v žiadnom zmysle slova. Keď v roku 2008 dvojité deficity skutočne explodovali, keď vláda a centrálna banka bojovali, aby zabránili ďalšej Veľkej hospodárskej kríze, dolár v skutočnosti o 25 percent spevnil," upozorňuje komentátor.
Makroekonóm Tavi Costa zo spoločnosti Crescat Capital upozorňuje, že súčasný dvanásťpercentný deficit vo vzťahu k HDP už je alarmujúci. Mohol by sa ale ešte výrazne zhoršiť, možno na 30 percent alebo aj viac, až príde recesia, ktorú predpovedá. "Dvojité deficity sú zo svojej podstaty neudržateľné - pre štátne dlhopisy a dolár - pokiaľ tu nebude posun smerom k deflačnému prostrediu, ktoré stimuluje dopyt po nástrojoch štátneho dlhu," povedal Costa.
"Dvojité deficity v USA nadvládu dolára vo finančných transakciách zatiaľ neovplyvnili, ale voľne s dolárom korelovali," uviedli v júni analytičky menového trhu v americkej banke JPMorgan Chase & Co Meera Chandanová a Octavia Popescuová v správe o postupne slabnúcom vplyve dolára.
McGeever poukazuje na príklad Británie, kde je vývoj odlišný. Niekdajší guvernér britskej centrálnej banky Mark Carney raz povedal, že Británia je "závislá na láskavosti cudzincov". A hoci to isté môže do istej miery platiť aj o Spojených štátoch, rola dolára ako dominantnej rezervnej meny a zároveň meny úspor znamená, že cudzinci spoliehajú aj na Spojené štáty. V amerických dolároch sa obchodujú napríklad aj kľúčové suroviny.
Odlišný vývoj okolo Británie a libry v porovnaní so Spojenými štátmi a s dolárom ukazuje, že nie všetky dvojité deficity sú rovnaké. Dvojité deficity ako podiel na národnom dôchodku v Británii sú širšie ako ich ekvivalenty v USA, a libra už navyše nie je svetovou rezervnou menou. Táto rola už viac ako pol storočia nespochybniteľne patrí americkému doláru.
Spojené štáty poskytujú doláre, ktoré svet potrebuje na investovanie, obchodovanie a platenie za tovar, služby a komodity, ktorých ceny sú v americkej mene. Dolár tvorí skoro 90 percent všetkých devízových transakcií, je fakturačnou menou najmenej v troch štvrtinách celosvetového obchodu a používa sa zhruba u 60 percent všetkých bankových vkladov a úverov.