Globálny verejný dlh dosiahol nový rekord 92 biliónov USD (83,47 bilióna eur). Uviedla to v stredu Organizácia Spojených národov, ktorá poukázala na vysoké pôžičky štátov na riešenie kríz, najmä tej spojenej s pandémiou nového koronavírusu. Mnohé rozvíjajúce sa ekonomiky však už vysoký dlh začínajú pociťovať.
Domáci a externý dlh sa v celosvetovom meradle zvýšil za posledné dve desaťročia viac než päťnásobne a výrazne prekonal tempo rastu svetovej ekonomiky. Globálny hrubý domáci produkt totiž od roku 2002 vzrástol "iba" trojnásobne, uvádza OSN, ktorá svoju správu zverejnila dva dni pred začiatkom rokovaní ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk štátov G20.
Na rozvíjajúce sa ekonomiky pripadá z celkového objemu verejného dlhu takmer 30 percent a z tejto hodnoty 70 percent na Čínu, Indiu a Brazíliu. Celkovo 59 krajín patriacich medzi rozvíjajúce sa ekonomiky má dlh nad 60 percent HDP, čo je hranica, ktorá signalizuje už vysoký dlh.
"Vysoká úroveň dlhu predstavuje pre rozvíjajúce sa ekonomiky výraznú finančnú záťaž," uviedla OSN. Poukázala najmä na extrémne vysoké platby len samotných úrokov pre chudobnejšie krajiny. "Napríklad v Afrike je objem financií určený na úroky z poskytnutých pôžičiek vyšší než výdavky na vzdelanie či zdravotníctvo," uvádza sa v správe OSN, v ktorej sa dodáva, že v takýchto krajinách žije celkovo 3,3 miliardy ľudí. "Tieto štáty tak čelia neriešiteľnej voľbe - splácať dlh alebo financovať potreby obyvateľov," uviedla OSN.