Letecká doprava podľa Medzinárodnej rady pre čistú dopravu (ICCT) alebo serveru Ourworldindata.org (OWID) či údajov Európskej komisie (EK) produkuje 2,5 percenta celosvetových emisií CO2. Do tejto štatistiky nie sú zahrnuté vnútroštátne lety vrátane súkromných.
Podľa vedcov však letecká doprava zaťažuje životné prostredie aj inými vplyvmi, napríklad negatívne ovplyvňujú ozónovú vrstvu. Ku globálnemu otepľovaniu prispieva z 3,5 percenta.
VIDEO: Prečo vodíkový pohon porazí elektrické lietadlá?
Celkovo sa doprava podieľa podľa Európskej agentúry pre životné prostredie na celosvetových emisiách z 25 percent. Z toho 72 percent tvorí cestná doprava, 14 percent lodná doprava, 11 percent letectvo. Lodná doprava napríklad produkuje 18 percent celosvetových emisií oxidu dusného.
Udržateľné palivá
Letecké spoločnosti podľa Medzinárodného združenia pre leteckú dopravu (IATA) očakávajú, že v tomto roku prepravia po celom svete asi 4,35 miliardy cestujúcich, čo sa blíži k rekordu 4,54 miliardy cestujúcich z roku 2019, teda z doby tesne pred začiatkom pandémie covidu-19. Očakáva sa, že do roku 2050 sa objem leteckej dopravy zdvojnásobí, preto panujú obavy, že sa emisie oxidu uhličitého a ďalších škodlivých látok v leteckej doprave budú zvyšovať. Globálny letecký priemysel sa tak zaviazal k uhlíkovej neutralite do roku 2050.
Veľká pozornosť je tak upretá k tzv. alternatívnym či udržateľným palivám (SAF). Európsky parlament (EP) vlani prijal rokovacie stanovisko k návrhu nariadenia, ktorého cieľom je znížiť uhlíkové emisie v leteckej doprave zvýšením úlohy náhradiek za fosílne palivá. Takzvané udržateľné palivá by podľa EP mali k roku 2050 tvoriť 85 percent dodávok na unijných letiskách.
Chystané nariadenie by nútilo dodávateľov leteckých palív od roku 2025 začať do svojho mixu postupne zahŕňať alternatívne pohonné hmoty, ako sú syntetické palivá či biopalivá, prípadne aj vodík. Nové povinnosti pre dodávateľov by vzhľadom na vyššie náklady na palivá viedli podľa únijných údajov k zvýšeniu cien leteniek, a to zhruba o osem percent k roku 2050.
Vodíkový pohon sa považuje za jednu z najsľubnejších technológií na dosiahnutie uhlíkovo neutrálnych komerčných letov. Je ale drahý a problematickejší pre skladovanie na palube. Rovnako potrvá roky, kým sa podarí vyvinúť lietadlá a vybudovať pre ne infraštruktúru, ako je napríklad zariadenie na dopĺňanie paliva na letiskách.
Najväčší znečisťovatelia
Zatiaľ čo elektrický pohon je pre komerčné lietadlá nemysliteľný, pridanie elektromotora poháňaného vodíkovým palivovým článkom by mohlo zabezpečiť spočiatku aspoň energiu potrebnú pre vzlet a pristátie. Európsky výrobca leteckej techniky Airbus už oznámil plány na vývoj lietadiel na vodík, v prevádzke by mohla byť do roku 2035.
Ďalšou cestou k zníženiu emisií skleníkových plynov - podľa agentúry AFP ide o zníženie až o 34 percent - sú technologické zlepšenia. Tie zahŕňajú zníženie hmotnosti lietadiel použitím nových kompozitných materiálov a nové modely lietadiel aj motorov.
Najväčším znečisťovateľom v leteckej doprave sú súkromné lietadlá, ktoré sú v prepočte na jedného cestujúceho päť až štrnásťkrát viac znečisťujúce ako komerčné lety a päťdesiatkrát viac ako vlaky, vyplýva zo štúdie neziskovej organizácie Transport & Environment’s (T&E). Predchádzajúci výskum tejto organizácie zistil, že 50 percent všetkých emisií z leteckej dopravy spôsobuje cestovanie len jedného percenta svetovej populácie.