Vývoz z Nemecka do krajín susediacich s Ruskom v prvom štvrťroku opäť prudko vzrástol, uviedla s odvolaním sa na dáta nemeckých štatistikov agentúra Reuters. Množia sa tak podozrenia z obchádzania sankcií za vojnu na Ukrajine prostredníctvom reexportu. Kým vývoz z Nemecka do Kirgizska sa od januára do marca medziročne zvýšil o 949 percent na 170 miliónov eur, vývoz z Nemecka do Ruska v rovnakom období o viac ako 47 percent klesol. Na vine boli práve prísne obchodné sankcie uvalené Európskou úniou a ďalšími západnými krajinami.
Hoci hodnota nemeckého vývozu do Gruzínska zostáva relatívne skromná, rast vývozu predstavoval 92 percent. Vývoz do Kazachstanu sa zvýšil o 136 percent, do Arménska o 172 percent a do Tadžikistanu o 154 percent. Export tovaru "Made in Germany" do mnohých týchto krajín silno vzrástol už v uplynulom roku, teda po ruskej invázii na Ukrajinu. Napríklad obchod s Kirgizskom sa vlani zvýšil viac ako šesťnásobne. Prudký nárast obchodu posilňuje obavy, že sankcionovaný tovar stále končí v Rusku, kam ho cez reexport dostanú obchodníci zo susedných štátov.
Jedenásty súbor sankcií
"Ako inak by sa dalo vysvetliť takéto tempo rastu? "povedal odborník na obchod a prezident Rakúskeho inštitútu pre hospodársky výskum (Wifo) Gabriel Felbermayr.
Lídri skupiny siedmich ekonomicky vyspelých krajín G7 budú tento týždeň na samite v Japonsku rokovať o sprísnení protiruských sankcií, vrátane snahy zastaviť ich obchádzanie, do ktorého sú zapojené tretie krajiny. Jedenásty súbor sankcií pripravovaný krajinami EÚ, o ktorom sa v súčasnosti rokuje, sa zameria aj na osoby a krajiny obchádzajúce terajšie obchodné obmedzenia.
"Obchádzanie sankcií voči Rusku je neprijateľné," uviedol v utorok v Bruseli nemecký minister financií Christian Lindner.
Potlačenie reexportu však komplikujú prekrývajúce sa colné a obchodné dohody medzi krajinami, pretože všetky štáty sa nepripojili k západným sankčným režimom.
"Arménsko, Bielorusko, Kazachstan a Kirgizsko sú s Ruskom v colnej únii," pripomína Felbermayr. "To znamená, že majú spoločný colný režim voči tretím krajinám. Takže to, čo ide z EÚ do Kirgizska, sa môže ďalej predávať do Ruska bez ďalších kontrol a ciel," dodal.
Problém z Turecka
Obzvlášť výrazne sa zvýšil vývoz motorových vozidiel a ich častí z Nemecka do Kirgizska. Rast predstavuje 4129 percent na viac ako 84 miliónov eur. O viac ako tisíc percent vzrástol tiež vývoz kovových výrobkov, chemických produktov a odevov, približne o 752 percent sa zvýšil aj vývoz strojov.
Vývoz z Nemecka do Turecka sa v prvom štvrťroku tiež zvýšil nadpriemerným tempom, a to skoro o 37 percent na bezmála osem miliárd eur. Pre porovnanie, celkový vývoz z Nemecka sa zvýšil iba o 7,4 percenta. EÚ má s Tureckom colnú úniu.
"Priemyselný tovar tak môže do Turecka z EÚ vstupovať bezcolne," zdôrazňuje Felbermayr. "Keďže však Turecko nepristúpilo na sankcie EÚ, čo je v colnej únii skutočný problém, tovar z EÚ sa odtiaľ vyváža ďalej do Ruska. Tomu možno len ťažko zabrániť," dodal. To platí aj pre dovoz z Turecka: ten môže obsahovať značné množstvo ruských primárnych produktov alebo komponentov bez toho, aby s tým EÚ mohla čokoľvek robiť, uzavrel Felbermayr.
Správu, že sankcionovaný západný tovar prúdi do Ruska cez postsovietske krajiny, zverejnil už minulý týždeň americký denník The Wall Street Journal (WSJ). Dovoz tovarov z USA a EÚ do päťky postsovietskych republík Arménska, Gruzínska, Kazachstanu, Kirgizska a Uzbekistanu sa vlani podľa údajov OSN o medzinárodnom obchode medziročne zvýšil o 60 percent na 24 miliárd dolárov.