USA presadzujú nový prístup ku globálnemu obchodu, keďže tradičné dohody o voľnom obchode nedokázali predvídať čínsky kapitalizmus. Ani možnosť, že mocnosť ako Rusko bude viesť vojnu proti jednému z obchodných partnerov USA. TASR o tom informuje na základe správ AP a Reuters.
Podľa obchodnej zástupkyne USA Katherine Taiovej Washington i ďalšie hlavné mestá začínajú meniť názor na tradičné znižovanie ciel, ktoré už nefunguje vo vysoko konkurenčnej globálnej ekonomike 21. storočia.
Obchod musí ísť ruka v ruke s priemyselnou politikou, ktorú USA využívajú na investície do infraštruktúry, polovodičov a technológií čistej energie. Tieto stimuly vedú k dobre plateným pracovným miestam, vrátane tých, ktorí nemajú vysokoškolské vzdelanie, uviedla Taiová v pripravených poznámkach pred prejavom na Americkej univerzite.
"To je kľúčová téma nového príbehu administratívy USA o obchode – posilnenie našej spolupráce s podobne zmýšľajúcimi ekonomikami s cieľom vytvoriť spravodlivejšiu a udržateľnejšiu budúcnosť pre našich ľudí."
Tento prístup je podľa nej základom obchodných záväzkov, akými sú Indo-pacifický ekonomický rámec (IPEF) a Rada pre obchod a technológiu USA - EÚ. Zamerajú sa nie na clá, ale na reguláciu, otázky životného prostredia, bezpečnosti potravín, práce a digitálnej ekonomiky.
Taiová povedala v stredu novinárom, že je ťažké vysvetliť potrebu odpútať sa od tradičnej vízie neustále sa liberalizujúcich obchodných dohôd. Problémy s dodávateľskými reťazcami po pandémii ochorenia COVID-19 a závislosť USA od Číny, pokiaľ ide o kritické materiály, však ukázali na potrebu zmeny.
Zdôraznila, že nová obchodná dohoda medzi USA a Japonskom o nerastoch na výrobu batérií pre elektromobily stelesňuje jeden z mnohých cieľov administratívy v oblasti obchodu.
USA sa snažia tiež spolupracovať so spojencami na reforme Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ktorá je už viac ako tri roky ochromená. Jej najvyšší odvolací súd nefunguje, odkedy USA za vlády Donalda Trumpa zablokovali vymenovanie nových sudcov do senátu.
Podľa USA aj iných je však WTO "zle vybavená" na to, aby sa vyrovnala s nekonvenčným spojením kapitalizmu a štátnej kontroly ekonomiky v Číne. "Nepredpokladali sme, že Čína bude v toľkých ohľadoch taká globálne dominantná," povedala Taiová.
Keď Čína v roku 2001 vstúpila do WTO, mnohí v USA predpokladali, že otvorí svoju ekonomiku. Namiesto toho Čína využila svoj prístup na americký trh a zároveň často diskriminovala americké a iné zahraničné firmy. Dosiahla obrovské obchodné prebytky s USA a stala sa vedúcim centrom výroby a druhou najväčšou svetovou ekonomikou.
Po druhej svetovej vojne bola obchodná politika USA čiastočne založená na myšlienke, že zvýšený globálny obchod zníži napätie medzi krajinami, a že národy, ktoré medzi sebou obchodujú, nepôjdu do vojny. Ale rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina napadnúť Ukrajinu je v rozpore s týmto názorom, upozornila Taiová.