Len deväť percent z takmer 1 500 svetových firiem opustilo ruský trh počas vojny Ruska proti Ukrajine, ktorá trvá už takmer rok, tvrdí poradca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoľak. Súčasne vyzval Západ, ktorého trh má pre nadnárodné spoločnosti väčší význam ako Rusko, aby tvrdo zareagoval.
"Medzi západnými spoločnosťami, ktoré naďalej podnikajú v Rusku, tvoria najväčšiu časť nemecké (19,5 percenta), americké (12,4) a japonské firmy (sedem percent). V teroristickom štáte zostali firmy, ako Metro, Leroy Merlin, Auchan, Nestle, Unilever, Procter & Gamble, Siemens, Pfizer, Philip Morris, Bayer, Acer, Alibaba, CloudFlare, Societe Generale, Credit Suisse, Lenovo, Asus, Cersanit a ďalšie," napísal Podoľak v sociálnej sieti.
Niektoré západné banky za rok vojny dokázali v Rusku podľa neho vygenerovať výnimočne vysoké zisky. "(Rakúsky finančný ústav) Raiffeisen Bank zvýšil zisk v Rusku o 313 percent. Za minulý rok zisk ruskej pobočky predstavoval 474 miliónov eur, čo je najväčšia suma zo všetkých pobočiek v juhovýchodnej Európe," uviedol.
Raiffeisen Bank podľa neho prispela do ruskej štátnej pokladnice sumou 94,8 milióna eur len na dani z príjmov a ďalšie odvody sú podľa neho ešte oveľa vyššie.
"To je daň na vojnu, na vraždenie Ukrajincov," zdôraznil a obvinil banku, že uznala separatistické "pseudorepubliky" na Donbase tým, že tamojším mobilizovaným vojakom ponúkla úverové prázdniny. Tohto príkladu podľa Podoľaka nasledovali Citibank, Credit Europe Bank a OTP Bank.
Americkú spoločnosť Procter & Gamble, ktorej patria tiež značky Gillette, Fairy, Tide, Ariel, Lenor, Mr. Proper, Pampers, Always, Head & Shoulders, Pantene, Old Spice, Hugo Boss, Max Factor a ďalší, označil za sponzora vojny.
Svetové firmy, ktoré ďalej podnikajú v Rusku, platia do ruského rozpočtu dane, ktoré slúžia na výrobu zbraní. Celkovo tieto firmy podľa Podolaka utŕžili v Rusku skoro 290 miliárd dolárov, čo predstavuje pätinu hrubého domáceho produktu Ruska. Spoločnosti sú tiež podľa ruského zákona povinné napomáhať povolávaniu svojich pracovníkov do armády.
"Neodísť z Ruska za rok vojny - to nie je náhoda, ale vedomé stanovisko. Kolektívny Západ, ktorého trh má pre nadnárodné korporácie väčšiu dôležitosť ako Rusko, by mal prejaviť tvrdý postoj," apeluje Podoľak.