Tempo rastu slovenskej ekonomiky v tomto roku spomalí na 1,8 percenta z minuloročných troch percent. Vo svojom jesennom výhľade globálnej ekonomiky to dnes predpovedal Medzinárodný menový fond (MMF).
V apríli pritom odhadoval, že v tomto roku sa hrubý domáci produkt (HDP) Slovenska tento rok zvýši o 2,6 percenta. V budúcom roku má tempo rastu spomaliť ešte výraznejšie, na 1,5 percenta. Aprílový odhad pritom predpovedal až 5-percentný rast HDP.
MMF vo svojej správe upozornil hlavne na možné výpadky dodávok energií z Ruska, aj keď pravdepodobnosť a rozsah možných výpadkov je teraz menší, než čakal v júli vďaka rýchlejšiemu nahromadeniu zásob v EÚ.
Avšak varoval, že krajiny strednej a východnej Európy, najmä Česká republika, Maďarsko a Slovensko, môžu vzhľadom na svoju závislosť na ruskom plyne a prípadné ťažkosti so zabezpečením alternatívnych dodávok plynu čeliť narušeniu dodávok.
MMF zhoršil výhľad rastu globálnej ekonomiky na budúci rok. Hrubý domáci produkt HDP sa má zvýšiť o 2,7 percenta, čo je o 0,2 percentuálneho bodu menej, ako predpokladal v júlovej aktualizácii výhľadu.
Pre tento rok MMF vo svojom jesennom výhľade potvrdil predchádzajúci odhad, podľa ktorého čaká rast HDP o 3,2 percenta.
Od januára je to už štvrtýkrát, čo menový fond pristúpil k zhoršeniu výhľadu. Vlani svetová ekonomika vzrástla o 6,1 percenta, a výrazne sa tak zotavila z poklesu o 3,1 percenta v roku 2020. Vtedy na ňu doľahla pandémia choroby covid-19.
Svetová ekonomika sa naďalej potýka s veľkými problémami, ku ktorým prispieva invázia Ruska na Ukrajinu, kríza životných nákladov spôsobená pretrvávajúcimi a rozširujúcimi sa inflačnými tlakmi a slabší výkon čínskej ekonomiky.
Spomalenie globálnej ekonomiky v roku 2023 bude mať podľa MMF široký základ. Krajiny predstavujúce zhruba tretinu globálnej ekonomiky sú ohrozené v tomto alebo v budúcom roku poklesom a výkon troch najväčších svetových ekonomík - USA, Číny a eurozóny - bude slabnúť.
V Spojených štátoch ďalšie sprísňovanie menovej politiky a finančných podmienok spomalí v budúcom roku rast na jedno percento z tohtoročných 1,6 percenta. Výhľad na budúci rok nechal MMF bez zmeny, prognóza na tento rok je však horšia o 0,7 percentuálneho bodu, ako čakal v júli.
Pre Čínu MMF zhoršil prognózu rastu na budúci rok o 0,2 percentuálneho bodu na 4,4 percenta pre oslabenie realitného sektora a pokračovanie pandemických obmedzení. Rast sa však zrýchli z tohtoročných očakávaných 3,2 percenta.
Spomalenie bude najvýraznejšie v eurozóne, na ktorú bude mať negatívny vplyv pokračujúca energetická kríza spôsobená vojnou.
Rast HDP sa tu na budúci rok zníži len na 0,5 percenta, keď v júli fond očakával rast o 1,2 percenta. Pre tento rok však MMF zlepšil výhľad eurozóny o 0,5 percentuálneho bodu na 3,1 percenta.
Takmer všade spôsobia vážne problémy domácnostiam rýchlo rastúce ceny, najmä potravín a energií. Inflačné tlaky sa ukazujú ako širšie a trvalejšie, ako sa predpokladalo. Očakáva sa, že tento rok celosvetová inflácia dosiahne svoj vrchol 9,5 percenta a do roku 2024 sa zníži na 4,1 percenta.
Riziká zhoršenia výhľadu zostávajú vysoké, varoval MMF. Okrem iného by sa inflácia mohla ukázať ako trvalejšia, vojna na
Ukrajine by mohla eskalovať a prehĺbiť energetickú krízu alebo by na finančných trhoch mohli vypuknúť turbulencie, ktoré by investorov prinútili k nákupom bezpečných aktív a ďalej posilnili dolár. Hrozí aj zlé nastavenie menovej, fiškálnej alebo finančnej politiky.