Ešte v marci ste v súvislosti s vojnou na Ukrajine pomenovali dve hlavné riziká. A to šokové zdražovanie súvisiace s dodávkami energií a rizikové prirážky pre verejné dlhy. Elektrina s dodaním pre rok 2023 minulý týždeň pre Putinove plynové hrozby vyskočila medziročne až na päťnásobok, a to na 350 eur za megawatthodinu. Očakávali ste to?
Situácia na bojisku sa mení takmer každým okamihom. Platí to doslovne pre situáciu na bojovom fronte na Ukrajine, ale aj pre ekonomické kolbište. Európska únia už uplatnila proti Rusku šesť kôl sankcií. Navyše, každá akcia vyvoláva protireakciu zo strany Moskvy. Čokoľvek v tomto smere predvídať je takmer nemožné a môžeme sa baviť jedine o realizácii viac či menej rizikového či alternatívneho scenára. V marci reagovali na danú situáciu komodít najmä ceny kontraktov s okamžitým dodaním, čo vytváralo nádej, že by dosahy nemuseli byť dlhodobé. S tým, ako sa vojna predlžuje a jej koniec je v nedohľadne, sa však zdražujú kontrakty s dodávaním v budúcnosti, ako napríklad pre rok 2023 či ďalšie roky. A to je, samozrejme, veľký problém. Výrazne drahšie vstupy majú dosah na producentov, ktorým hrozí výrazný prepad marží, aj domácnosti, ktorým klesajú reálne príjmy.
Pri takýchto cenách elektriny na Slovensku odstavuje výrobu hutnícky závod OFZ na Orave. Ako uškodí zdražovanie plynu priemyslu?
Slovensko, Česko a Nemecko sú v rámci Európy najpriemyselnejšie krajiny, pre nich je cena zdrojov kľúčová na udržanie dlhodobej konkurencieschopnosti. Pre všetky tieto krajiny navyše platí, že sú extrémne závislé od dodávok plynu. Vo svojej podstate to teda nie je len o ich dramatickom zdražovaní. Je to aj o tom, či dodávky vôbec budú, ako hovoria aktuálne obavy, ak po pravidelnej a plánovanej údržbe ropovodu Nord Stream 1 bude zo strany Ruska opätovne zaradený do prevádzky. Najmä energeticky náročné odvetvia typicky ťažkého priemyslu či strojárenstva sú tak v nezávideniahodnej situácii. Budú schopné preniesť drahšie výstupy na svojich odberateľov?
Zostáva vám 87% na dočítanie.