Tisícky uniknutých spisov odhalili príbeh za tým, ako firma Uber počas svojej globálnej expanzie používala pochybné etické praktiky a tajne získavala podporu a lobovala u vysoko postavených európskych politikov.
K lídrom, ktorí firmu podporovali, patria aj francúzsky prezident Emmanuel Macron či bývalá eurokomisárka Neelie Kroesová.
Dokumenty taktiež opisujú, ako bývalý šéf Uberu osobne nariadil použiť systém označovaný ako "kill switch", aby zabránil policajtom počas razie v prístupe do počítačov.
K tajným dokumentom získali prístup denník Guardian, televízia BBC a poskytnuté boli aj Medzinárodnému konzorciu investigatívnych novinárov.
Kauza "Uber Files"
Pre bezprecedentný únik vyše 124-tisíc dokumentov, vrátane 83-tisíc e-mejlov a tisícky ďalších súborov s konverzáciami, sa už stihol vžiť názov Uber Files (voľný preklad "Spisy Uberu").
Získané údaje pokrývajú časové rozpätie od roku 2013 do roku 2017, a teda obdobia, keď v čele spoločnosti stál jej kontroverzný spoluzakladateľ Travis Kalanick.
Ten sa vždy prezentoval ako nekompromisný a agresívny šéf, a ako interpretuje The Guardian, Kalanick mienil zaviesť taxislužby svojej firmy do miest po celom svete ostrými lakťami. Ako majú ukazovať uniknuté dáta, mienil tak učiniť aj bez ohľadu na dodržiavanie zákonov či predpisov o taxislužbách.
Zo správ vyplýva, že exekutíva Uberu o svojom tanci na hrane zákona vedela, a zároveň si z neho nerobila ťažkú hlavu. V jednej z konverzácií odzneli aj žarty o tom, akými sú len „pirátmi“ a „sakramentsky nelegálnymi.“
Macron vo firme videl príležitosť
Spisy poskytujú aj detaily súkromnej konverzácie Kalanicka s Emmanuelom Macronom, ktorý mal tajne pomáhať spoločnosti preraziť vo Francúzsku v čase, keď ešte zastával post ministra hospodárstva.
Macron videl vo firme zdroj rastu, nových pracovných miest a chcel jej pomôcť. V októbri toho istého roku sa zišiel s Kalanickom a ďalšími manažérmi. To bol začiatok jeho dlhého pôsobenia v úlohe zástancu záujmov kontroverznej firmy vo vláde.
Lobista Uberu Mark MacGann opísal stretnutie ako veľkolepé. "Také som ešte nezažil," vyplýva zo spisov. Macron a Kalanick si čoskoro začali tykať a stretli sa najmenej štyrikrát.
Paríž bol prvým miestom v Európe, kde Uber začal ponúkať svoje služby a narazil tam na protesty "tradičných" taxikárov. Tí neraz vyšli do ulíc, kde protestovali "proti stratám v dôsledku nekalej konkurencie zo strany služby Uber", ktorá už čelila právnym výzvam na viacerých miestach Európy.
Francúzskych taxikárov v roku 2014 rozzúrilo najmä spustenie služby UberPop, ktorá umožňovala ponúkať jazdu nelicencovaným vodičom za oveľa nižšie ceny. Súdy a parlament ju zakázali, ale Uber ju prevádzkoval ďalej, pretože napadol zákon.
Uber vtedy na ich vyhlásenia argumentoval, že sektor taxislužby jednoducho potrebuje zmodernizovať.
Macron súhlasil, že bude so spoločnosťou spolupracovať na prepracovaní zákonov, a v roku 2015 podpísal dekrét, ktorý zmiernil požiadavky na udeľovanie licencií vodičom Uberu.
Macronov hovorca uviedol, že z titulu jeho funkcie bolo prirodzené, že sa musel stýkať s mnohými spoločnosťami zapojenými do výrazných zmien, ktoré sa objavili v týchto rokoch v sektore služieb.
Eurokomisárkine tiché kroky
Ako si všíma BBC, prepletené cesty so spoločnosťou mala aj eurokomisárka Neelie Kroesová, jedna z najvyšších predstaviteliek Bruselu. Kroesová dohliadala na digitálnu politiku a hospodársku súťaž, zasahovala proti veľkým technologickým spoločnostiam a hrala kľúčovú úlohu pri vymeriavaní vysokých pokút americkým firmám Microsoft a Intel.
Keď sa v jej domovskom Holandsku v marci 2014 uskutočnila policajná razia v amsterdamskej kancelárii Uberu, podľa e-mailov Kroesová volala v čase razie ministrom a ďalším členom vlády a presviedčala ich, aby od svojich zámerov ustúpili.
Podľa uniknutých spisov sa zároveň ukázalo, že mala Kroesová rokovať o vstupe do Uberu ešte pred skončením svojho funkčného obdobia – a potom za firmu tajne lobovala, čím potenciálne porušila etické pravidlá EÚ. Kroesová popiera, že by zastávala v Ubere akúkoľvek formálnu či neformálnu funkciu predtým, než by jej to bolo formálne umožnené.
V tom čase nebol Uber len jednou z najrýchlejšie rastúcich spoločností na svete. Bol zároveň jednou z najkontroverznejších firiem, ktorú sprevádzali súdne spory, obvinenia zo sexuálneho obťažovania a škandály súvisiace s porušením ochrany osobných údajov.
V mnohých krajinách sa stal zakázaným. Stopku dostal svojho času aj na Slovensku. V Bratislave pôsobil od roku 2015, no po námietkach taxikárov si dal ročnú prestávku. Po novelizovaní zákona o cestnej premávke sa na cesty hlavného mesta vrátil až v máji 2019.
Nové vedenie
Akcionári kopiace škandály v jednom bode už prestali byť ochotní akceptovať a Travis Kalanick bol donútený k rezignácii z pozície generálneho riaditeľa firmy.
Uber medzičasom prebralo iné vedenie a na jeho čele stojí Dara Khosrowshahi. Hlavnou úlohou novozvoleného exekutívneho náhradníka Khosrowshahiho mala byť práve „transformácia každého aspektu fungovania Uberu“ a „zavedenie prísnych kontrol a dodržiavania predpisov, ktoré sú potrebné na funkciu verejnej spoločnosti“.
Oficiálna pozícia spoločnosti je, že jej „minulé správanie nebolo v súlade so súčasnými hodnotami“ a dnes je už „inou firmou“.