Ak lídri nebudú schopní vyriešiť niektorý z hlavných svetových ekonomických problémov, potom možno smerujeme ku globálnej recesii. Vyhlásil to v pondelok na Svetovom ekonomickom fóre (WEF) vo švajčiarskom Davose nemecký minister hospodárstva Robert Habeck.
Uviedol pritom, že je potrebné riešiť najmenej štyri vzájomne prepojené krízy, pričom spomenul vysokú infláciu, energetickú krízu, nedostatok potravín a zmenu klímy.
"Ak sa nevyrieši žiadny z problémov, naozaj sa obávam, že smerujeme do globálnej recesie, čo bude mať obrovský vplyv nielen na opatrenia v oblasti zmeny klímy, ale aj na globálnu stabilitu ako celok," skonštatoval Habeck, ktorý je tiež nemeckým vicekancelárom.
Boj o globálnu stabilitu
Dodal, že sa musia riešiť všetky tieto problémy. Hlad vo svete je "strašný", ale je to len jeden z problémov, ktoré je podľa neho potrebné vyriešiť, pokiaľ ide o zabezpečenie globálnej stability.
Čo sa týka dodávok energie, Habeck, ktorý je známy ako "zelený politik", poznamenal, že starostlivosť o novú bezpečnosť dodávok energií nie je v rozpore s väčším cieľom - stať sa nezávislým od fosílnych palív.
Samit globálnych politických a podnikateľských elít sa v pondelok vrátil do švajčiarskeho horského rezortu Davos po dvojročnej prestávke spôsobenej ochorením COVID-19, aby čelil ďalšej vážnej kríze - ruskej invázii na Ukrajinu.
Téma Svetového ekonomického fóra "História v prelomovom bode" udáva tón štvordňovému stretnutiu v horskom stredisku, ktorému budú dominovať politické a ekonomické dôsledky konfliktu na Ukrajine.
WEF sa naposledy konal v Davose v januári 2020. V tom čase sa v Číne začal šíriť nový koronavírus, ktorý prerástol do ničivej pandémie. Ďalšie fóra tak boli virtuálne.
Vlani bol medzi rečníkmi aj ruský prezident Vladimir Putin, tento rok však organizátori vylúčili ruských podnikateľov aj politikov z fóra pre inváziu na Ukrajinu. Ukrajinci medzitým vyslali na stretnutie silný kontingent, pričom prezident Volodymyr Zelenskyj má v pondelok na fóre vystúpiť prostredníctvom videa.
Zakladateľ WEF Klaus Schwab minulý týždeň povedal, že Davos urobí, čo môže, aby podporil Ukrajinu a jej obnovu. "Ruská agresia voči krajine bude v budúcich historických knihách chápaná ako rozpad svetového poriadku po druhej svetovej vojne a po studenej vojne," povedal.
Klimatické zmeny
Medzi 2500 delegátmi WEF bude viac ako 50 hláv štátov alebo vlád, poprední podnikatelia, akademici aj predstavitelia občianskej spoločnosti. Medzi najvýznamnejšie mená patrí nový nemecký kancelár Olaf Scholz, šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, šéf NATO Jens Stoltenberg a vyslanec USA pre klímu John Kerry.
Samit je späť, ale chýba mu obvyklé zasnežené pozadie, keďže variant omikron nového koronavírusu si tento rok vynútil preloženie stretnutia z januára na máj.
Klimatické zmeny a obavy o zotavenie hospodárstva sú tiež na programe rokovaní v Davose. Inflácia sa stala veľkým problémom, keďže ceny energií a potravín po invázii Ruska na Ukrajinu ďalej stúpajú, čo vyvoláva obavy z hladu v krajinách závislých od dodávok pšenice z týchto dvoch štátov.
Svetová charitatívna organizácia Oxfam v pondelok varovala, že 263 miliónov ľudí by sa tento rok mohlo prepadnúť do extrémnej chudoby, rýchlosťou jeden milión každých 33 hodín. To ostro kontrastuje so správou, že počas pandémie pribudlo 573 nových miliardárov alebo jeden každých 30 hodín, uviedol Oxfam, keď vyzval na zdanenie bohatých.
"Miliardári prichádzajú do Davosu, aby oslávili neuveriteľný nárast ich majetku," uviedla vo vyhlásení riaditeľka Oxfam Gabriela Bucherová.
"Pandémia a teraz prudký nárast cien potravín a energií sú pre nich jednoducho bonanzou. A medzitým sa desaťročia pokroku v oblasti boja s extrémnou chudobou teraz obrátili a milióny ľudí čelia neuveriteľnému nárastu nákladov na to, aby jednoducho zostali nažive," dodala Bucherová. TASR o tom informuje na základe správ DPA a AFP.