Rýchlejší prechod na obnoviteľné zdroje energie, zvýšenie energetickej účinnosti a úspory či spoločné nákupy plynu od nových dodávateľov. To sú hlavné súčasti dnes zverejnenej stratégie, s ktorou chce Európska komisia v nasledujúcich rokoch ukončiť závislosť EÚ na energiách dovážaných z Ruska. Komisia počíta s tým, že tento prechod bude do roku 2030 vyžadovať investície vo výške takmer 300 miliárd eur.
Časť z nich chce členským krajinám poskytnúť v rámci mimoriadneho fondu obnovy, ďalšiu časť získať napríklad navýšením predaja emisných kvót. Celkom 225 miliárd by mali tvoriť úvery, zvyšok priamej dotácie.
Neisté dodávky z Ruska
Lídri únijných krajín poverili v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu komisiu prípravou podrobného plánu, ako čo najrýchlejšie odísť od energetických zdrojov dovážaných z Ruska. Jeho cieľom je zbaviť sa závislosti na neistých dodávkach a prestať posielať do Moskvy peniaze, ktoré môže režim prezidenta Vladimira Putina využívať na financovanie vojny.
"Putinova vojna spôsobuje problémy na globálnom energetickom trhu. Ukazuje, ako sme závislí na dovážaných fosílnych palivách. A ako sme zraniteľní, keď sa pri ich dovoze spoliehame na Rusko. Musíme našu závislosť obmedziť najrýchlejšie, ako bude možné," vyhlásila dnes predsedníčka komisie Ursula von der Leyenová.
Úniová exekutíva chce v rámci dnes zverejneného balíčka zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov na výrobe energie do roku 2030 na 45 percent namiesto doteraz plánovaných 40 percent.
Má k tomu prispieť zdvojnásobenie kapacity solárnych elektrární v najbližších troch rokoch spojené napríklad s povinnou inštaláciou solárnych panelov na všetky nové verejné, komerčné a neskôr aj obytné budovy. Zdvojnásobiť sa má aj počet využívaných tepelných čerpadiel.
Zvýšenie energetickej účinnosti
Súčasťou balíčka je aj návrh na výraznejšie zvýšenie energetickej účinnosti. Zatiaľ čo doteraz mala EÚ do roku 2030 znížiť spotrebu energie vďaka väčšej účinnosti o deväť percent, komisia chce stanoviť nový cieľ na 13 percent.
Brusel počíta tiež s tým, že časť ruského plynu nahradí nákupy LNG zo Spojených štátov, Kataru a ďalších krajín. Časť spotreby chce pokryť aj zvýšením produkcie i dovozu ekologicky čistého vodíka.