Počet švédskych milionárov od roku 2019 prudko rastie, zatiaľ čo finančná situácia ostatných obyvateľov sa veľmi nelepší.
Ministerka financií Magdalena Anderssonová označila prehlbujúcú sa nerovnosť za "zjavné riziko", keďže pandémia tento trend urýchlila.
Vyššie dane pre bohatých zrejme neprichádzajú do úvahy, švédske zdanenie príjmov patrí už dnes k najvyšším na svete.
Bohatí bohatšími
V rozhovore pre agentúru Bloomberg sa Anderssonová zverila so svojou obavou, že švédsku ekonomiku čaká po koronakríze zotavenie "v tvare K".
Ekonómovia týmto písmenom označujú situáciu, keď sa rôzne časti ekonomiky spamätávajú z recesie rôznym tempom. Podľa Anderssonovej Švédsku hrozí, že sa bohatí stanú ešte bohatšími a najzraniteľnejšie skupiny ľudí naopak o príjmy prídu.
Dôvodom je podľa nej politika centrálnych bánk, ktoré sa snažia nielen vo Švédsku nakopnúť hospodárstvo nízkymi úrokovými sadzbami.
Tie majú pozitívny vplyv na akciové trhy a vedú aj k rastu cien nehnuteľností. Anderssonová však varuje, že pandémia zasiahla predovšetkým sektor služieb a horšie platené pracovné pozície, ktoré zastávali najmä mladí ľudia bez majetku v podobe akcií či nehnuteľností. Z krokov centrálnych bánk tak profitujú iba bohatšie vrstvy obyvateľstva.
Švédska centrálna banka Riksbank síce v decembri 2019 po zhruba piatich rokoch ukončila éru negatívnych úrokových sadzieb, hlavnú sadzbu však stále drží na nule.
Hlavné švédske akciové indexy podľa Bloombergu od marca posilnili o 50 percent, zatiaľ čo ceny nehnuteľností boli v decembri medziročne o 13 percent vyššie.
"Ak nás čaká dlhšie obdobie s nízkymi sadzbami, nerovnosť bohatstva sa pravdepodobne prehĺbi. Ďalšou vecou, z ktorej mám obavy, je nezamestnanosť mladých. Z krízy z 90. rokov vieme, že dlhšie obdobie bez práce na začiatku produktívneho veku môže mať dlhodobé následky," uviedla ministerka.
Nezamestnanosť vo Švédsku sa vlani dostala na 8,5 percenta, tento rok sa podľa Anderssonovej vyšplhá na deväť percent. Bez práce je však pätina ľudí vo veku od 15 do 24 rokov.
Druhé najvyššie zdanenie
Anderssonová pôsobí na čele švédskeho rezortu financií od roku 2014. Je členkou sociálno-demokratickej strany, ktorá vedie terajšiu vládnu koalíciu. V rámci partaje sa už objavilo niekoľko náznakov, že príjmovú nerovnosť by išlo riešiť zdanením ľudí s vysokými príjmami.
Švédsko už skúsenosť s "daňou z bohatstva" má, v roku 2007 ju však zrušilo po tom, čo nefungovala podľa pôvodných plánov. Príjmovú nerovnosť neznížila a ani do štátneho rozpočtu nepriniesla vytúžené množstvo peňazí.
Krajina má napriek tomu jednu z najvyšších daní z príjmu fyzických osôb na svete. Miera zdanenia je podľa posledných dát cez 57 percent, vyššie dane platia vo svete iba obyvatelia Pobrežia Slonoviny.
Možnosti zvyšovania daní vo Švédsku sú preto značne obmedzené. Tesne za Švédskom nasleduje v rebríčku Fínsko, Japonsko a Dánsko.